„Ty r..“ začala a ďalej už nedopovedala, keďže v šoku nevedela rozprávať.
„Drž už tlamu.“ povedal Taro, chytil Júliu za plecia a násilím ju vyhodil za dvere do bytu na chodbu. Júlia ani neplakala, bola však zhrozená touto nešťastnou zhodou okolností. Petra tiež stále nad tým rozmýšľala, no nemohla si dovoliť odporovať Tarovi, keby sa sťažoval potom Orefovi.
„Bola si dobrá. Ale mal som aj lepšie.“ Povedal Taro Petre, Petra bola ticho, obliekla sa a utekala von z bytu. Na schodoch sedela Júlia a pozerala do zeme. Petra si čupla pred ňu a pozrela sa jej do očí.
„Prepáč, ja to fakt nechcem robiť, iba ma núti jeden zmätok.“
„To si nechaj pre seba, mne ťa absolútne nie je ľúto. Skôr mi je ľúto mojej sestry, s ktorej frajerom si sa práve...“ Ani to nedopovedala, lebo sa jej to hnusilo.
„A myslíš si, že mne je to príjemné. Ty jediná vieš, čím som si dávno prešla a teraz som sa fakt zmenila už k lepšiemu, ale včera som zas stretla toho...“
Júlia sa postavila, ani Petre neodpovedala a šla do svojho bytu.
„Ty ak niečo povieš, tak si mŕtva, je ti to jasné?“ S týmito slovami vítal Júliu Taro. Júlia sa šla zavrieť do svojej izby a celá bezmocná začala hľadať východiská.
Petra prišla večer domov, Tomáš už spal. Šla sa osprchovať a snažila sa už nemyslieť na to , čo sa tento večer stalo, lenže veľmi jej to nešlo. Nehnusilo sa jej to veľmi, čo robila, skôr ju mrzela tá situácia s Júliou, pretože sa bojí, že by sa to mohol od nej Tomáš dozvedieť.
Karolína vstala ráno prvá, Júlia tesne po nej. Obidve sa stretli v kúpeľni.
„Kaja?“ povedala po kratšom naberaní odvahy.
„Áno?“
„Musíme sa porozprávať.“
„Niečo dôležité?“ spýtala sa Karolína.
„Viac ako dôležité.“
„Tak tu asi nie, môžeme ísť ku Denise do reštaurácie? Má tam aj vodné fajky, tie milujem.“
„Dobre, ale nebude to príjemné počúvanie.“ Vopred ju pripravila Júlia.
Obidve šli potom do obývačky a kuchyne spraviť si raňajky. O chvíľu vstal aj Taro a celý čas sa pozeral na Júliu, jej to už bolo nepríjemné.
„Ako si sa vyspinkal?“ spýtala sa Karolína Tara.
„Ja výborne, perfektne sa mi zaspávalo a spal som sladučko.“
Júlia v sebe dusila hnev aj zhnusenie zároveň a najviac ju mrzelo, že musí byť ticho, lebo sa bojí Tara.
Petra sa celá zhnusená ráno zobudila v posteli, dnes ju chvalabohu nič nečaká. Stále myslela na včerajšok. Keď zistila, že Tomáš nie je v byte, zľakla sa, že zistil, čo sa stalo.
Karolína s Petrou sa práve usadili v reštaurácii. Júlia začala:
„Vieš, poviem to na rovinu, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Taro Ťa podvádza.“
Zároveň by som vás chcela poprosiť aj o komentár, či sa vám príbeh páči.
Komentáre