Júlia hodí mobil na stôl a povie si, že už na neho kašle. Je to pod jej hrdosť, vtierať sa niekomu. Respektíve nie vtierať, ale snažiť sa zistiť, o čo tu vlastne ide. Nevadí, život ide ďalej a uvítala to aj kvôli jej neopätovanej láske k nemu.
Petra je so sebou opäť spokojná. Vymaže z histórie hovorov Júliino meno a položí mobil na jeho pôvodnú polohu. Tomáš sa práve vrátil s plnou taškou nanukov.
„Nevedel som, ktorý ľúbiš, tak som zobral z každého po dva.“
„Ty si blbý...“ pousmiala sa a šla k nemu. Zobrala mu tašku z ruky a vyložila ju na drez.
„Je mi ľúto, ale ani jeden z týchto nanukov nemám rada...“ pozrela sa na Tomáša s vážnosťou. Tomáš zostal nemilo prekvapený a nevydal zo seba ani hlások. Petra svoj vnútorný smiech v sebe dusila a o chvíľu vybuchla.
„Ale nie,“ smiala sa, „všetky mám rada!“ Tomášov prekvapený výraz sa premenil v usmiatu tvár.
„Už som sa zľakol.“
„Vonku je neskutočné teplo. Mám strach, že ani ten nanuk ma neschladí.“ Petra si zobrala do ruky ovocný a šla si sadnúť na balkón. O chvíľu prišiel za ňou aj Tomáš.
Júlia sa pomaly pripravuje na príchod jej sestry, ktorá býva nepretrž
ite rok na Cypre. Pracuje tam a teraz má prísť po roku na mesiac na Slovensko. Zajtra ide po ňu na letisko, priletí v skorých ranných hodinách.
„Čo budeme dnes robiť?“ spýtal sa Tomáš.
„Hmmm. Tebe sa chce ísť niekde v tomto teple?“
„Neviem, môžeme ísť na kúpalisko.“
„Ja neviem. Večer idem von s Julou.“
„Super, tak pôjdem s vami. Už som ju dlho nevidel.“
Petra ostala ticho a začala namietať: „Vieš, ona teraz rieši v živote ťažké situácie. Je zamilovaná do jedného chalana a viem o tom len ja. Takže babské veci...“
„Aha.“ Tomáš bol trochu sklamaný, v poslednej dobe by bol stále len pri Petre.
„Nehneváš ša môj milášik, však?“ zo srandy sa ho spýtala maznavým tónom.
„Iba trošku.“ Odpovedal.
„Môžeš mi doma niečo navariť. Včera bolo fakt super!
Júlia už čakala na terase jednej krčmy na Petru. Rozmýšľala a pozerala sa po okolí. Petra sa znenazdajky zjavila vedľa Júlie. Zaklopkala pred Júliou na stôl dlhými nechtami.
„Stojím tu už minútu a ty ma vôbec nevnímaš?“ Smiala sa Petra, „ty nad čím rozmýšľaš, počúvaj?“ Pritom Petra presne vedela, nad čím.
„Ahoj.“ Pozdravila ju.
„Ja tu stojím a ty nič.“ Hovorí jej. Petra mala oblečené len tielko a cez to mala prehodenú len tenučkú šatku.
„No čo, ako to ide? S tým chalanom, dúfam, že si sa na neho vykašlala.
„No teraz ma trápi skôr Tomáš.“ povedala Júlia. Petra sa kyslo zatvárila a rozbúšilo sa jej srdce, keby sa to náhodou Júlia niekde dozvedela.
„Čo je s ním? Stalo sa niečo?“
„Stalo.“ Povedala Júlia a ostala ticho. Petra fakt začínala mať pocit, že o ich vzťahu vie.
„Môžeš byť konkrétnejšia?“
„Napísal mi správu, že som spravila niečo, čo som nemala. Potom som mu volala a zrušil ma. Takže som bez príčiny stratila dobrého kamaráta, ktorého som bohužiaľ aj ľúbila.“
„Nebuď smutná,“ utešuje ju Petra.
„To sa nedá nebyť smutná.“
„No Tomáš hovoril niečo také, že vznikol medzi vami konflikt.“ Povedala Petra a uvedomila si, že sa preriekla.
„Vy ste spolu v kontakte? Ty si s ním odvtedy bola?“
Petre búšilo srdce a začala sa koktať. „Nie, stretli sme sa teraz po ceste, ako som šla za tebou a prehodili sme zopár slov. Nechcel o tom hovoriť, vraj je to vaša súkromná vec.“
„Aha a nič iné teda nehovoril?“
„Nie.“
Júlia chytí do ruky pohár studenej kofoly a napije sa. Zazvoní mobil, je otočený smerom k Petre. Petrin zrak sa upriami na mobil a vidí na ňom meno Tomáš. Júlia berie mobil do ruky...
Zároveň by som vás chcela poprosiť aj o komentár, či sa vám príbeh páči.
Komentáre