Príbehy a život

„Počkaj. Nikde nechoď. Tá limuzína čaká mňa.“ „Teba?“ Spýtala sa zarazene mama. „Hej mňa. Vysvetlím vám to poobede. Zaspala som, teraz nemám čas. Všetko je v pohode, nebojte sa.“ Vyletela von, otvorila dvere a nastúpila dovnútra. „Nehovorila som, že si tu nemal parkovať?“ Dnes už bol šofér sám, bez Jaguára. „Komu tykáš? Na to, že si kur*a, si veľa dovoľuješ. Ešte raz sa to zopakuje, dozvie sa o tom Jaguár. Cestou brali ešte jednu babu, bola približne rovnako stará ako Andrea. Volala sa Michaela. Keď nastúpila, Andrea sedela vzadu. Ani Michaela sa netvárila nadšene. Zavrela dvere na limuzíne, zbadala Andreu. „Ja som Michaela.“ „Andrea.“ „Teší ma.“ „No neviem, či ma práve teší, za akých okolností sme sa spoznali.“ „Nie je to smiešne? Že po nás chodí limuzína?“ „Mne nie je teraz smiešne vôbec nič.“ „Andrea, ver mi. Ani mne nie je do smiechu. Ale už som si zvykla. Porozprávať sa môžeme potom, tu radšej nie. Dnes večer v Tescu v kaviarni?“ „Môže byť.“ Limuzína zastavila. Jaguár čakal na parkovisku. Andrea vystúpila, schmatol ju za plece a ťahal ku dverám. „Toto je Nataša. Šľapka, čo ťa bude učiť tancovať pri tyči.“ Takto predstavil Natašu Andrei a potom odišiel. „To je neskutočné.“ Zarazene povedala Andrea. „Vieš, mám voči nemu záväzky. Kedysi dávno ma dostal zo sračiek. Musím to trpieť. Po čase sa dá na to zvyknúť. On tak nazýva všetkých.“ Jaguár otvoril dvere zo svojej kancelárie, prišiel ku Nataši. „Chcem vidieť, ako ju naučíš dnes základné tanečky pri tyči. Máš na to tri hodiny. Potom sa mi predvedie. Ak ju nič nenaučíš, polámem ti kosti.“ Šiel späť do svojej kancelárie. Andrea bola vystrašená. „Neboj, to by som už mala polámané všetky kosti na svojom tele, čo sa mi toľkokrát vyhrážal.“ Smiala sa. „A poviem ti, ja som si tu už zvykla. Zatancujem si a idem domov. Horšie to majú tie, ktoré spia s klientmi.“ „Takže ja budem len tancovať?“ Andrea sa aspoň trochu potešila, najviac sa bála toho. „Neviem. Aj ja som kedysi tancovala aj spávala.“ Potešenie ju prešlo. „A aké záväzky to máš voči nemu?“ „Vieš, nemám kde bývať. A pred pár rokmi som prišla o strechu nad hlavou, tak som sem sama prišla. Ponúkol mi možnosť prespávať. pri vieš akej podmienke. A vieš si predstaviť, čo to boli za noci. Toto je tu môj jediný v úvodzovkách domov.“ Je to irónia, aby bordel bol niekoho domov. Andrei jej bolo ľúto po tom rozhovore, čo počula v kancelárii, lebo vedela, že Jaguár už s ňou ďalej neráta. „Poď, idem ťa naučiť pár krokov.“ Učila ju 2 hodiny s prestávkami. Andrea sa cítila divne, nesedelo jej to. Po troch hodinách prišiel Jaguár. Andrea zatancovala, čo sa naučila. „Na začiatok celkom dobre, len ten výraz na tvári si uprav. Keď ťa nejaký uvidí, tak sa stane z neho doživotný impotent. Dobre, dnes ideš už domov.“ Ešte netušila, čo ju zajtra čaká.