Príbehy a život

„Prosím?“ spýtala sa zhrozene Marta.

„Počuješ dobre. Alebo ti to mám zopakovať? Peniaze budeš mať, ak sa so mnou vyspíš.“ odpovedal jej.

„Ja tomu nerozumiem. Vždy som si myslela, že si správny chlap.“ hovorí mu.

„Ja som správny chlap,“ odpovedal jej, „ale nič nie je na tomto svete zadarmo, Martička, vieš?“

„A prečo chceš práve mňa? Je tu omnoho mladších a krajších žien ako som ja.“ Hovorí mu nechápavo.

„Odmalička som ťa chcel.“ Povedal jej a pritom sa usmieval.

„A to ti akože budem musieť tie peniaze aj vrátiť?“ spýtala sa ho.

„To záleží od toho, aká budeš dobrá.“ odpovedal jej a zjavne sa v tom vyžíval.

„Ty si ale sviňa.“ Hovorí mu.

„Ale no tak, no tak,“ zasmial sa, „ešte stále si to môžem rozmyslieť.“

„A kde by si si to akože predstavoval?“ spýtala sa.

„Je mi jedno, či to bude u teba v posteli, na pulte, na strope. A keď chceš, môžeš mi aj zatancovať nejaký ten tanček. Aj to ti pridá nejaký ten bodík.“ Hovoril a smial sa, užíval si to, ako sa Marta znechutene tvári.

„To asi nebude možné. Vôbec, ja na to nemám žalúdok.“ Odpovedala mu.

„No to je už na tebe. Ale byť tebou, premyslím si to, zajtra večer si prídem po odpoveď. Ale mala by si sa rozhodnúť čo najrýchlejšie. Chceš si predsa nájsť pod stromčekom darček, nie?“ Položil jej rečnícku otázku, zodvihol sa a odišiel z krčmy. Marta bola v koncoch. Bežne pije iba príležitostne, ale teraz do seba kopla dva poldecáky.

Števo už ráno nemusel odhŕňať sneh, pretože sa začal už roztápať. O siedmej mu ide do školy autobus. Vo vchode do krčmy a vlastne aj do domu sa stretol so ženou, ktorá mala ružové čižmy, ktoré každému svietili do očí, na vysokých podpätkoch, na ktorých bola ešte vyššia skoro o hlavu ako on. Na nohách mala čierne podkolienky a ružovú minisukňu. Ďalej mala oblečenú bielu blúzku s veľkým výstrihom, cez ktorú presvitala ružová podprsenka a na blúzke mala koženú ružovú bundu rozopnutú dopol zipsu. V dedine je známa ako prostitútka Cucu.

„Čaves Števe.“ Povedala mu, keď ho obchádzala. Števo sa usmial a odzdravil.

„Marta, čáááu.“ Hneď skríkla na Martu od dverí. Spolu s Martou sa otočili aj ďalší desiati chlapi, ktorí ostali z nej mimo zmyslov.

„No nazdar.“ Hovorí jej Marta.

„Máš sa?“ pýta sa Cucu.

„Má cenu sa sťažovať?“ odpovedala jej otázkou Marta.

„Ja sa nesťažujem. Zarobím si, nenarobím sa ale ani sa neurobím.“ Hovorí a smeje sa. Marta pokrútila hlavou a smiech opätovala. K pultu prišiel chlap a na Cucu mrkol okom, no tá si ho nevšímala. Keď mu Marta načapovala veľké pivo, celé ho vylial Cucu do výstrihu. Tá sa zdvihla zo stoličky a z najviac ako vedela, mu vylepila až sa to ozvalo po celej krčme.

„Debil!“ skríkla na celú krčmu. Chlapi, čo to vpredu videli sa smiali. Chlap ostal po facke ako schladený a nebol schopný jedného slova. Otočil sa dozadu za chlapmi a začal sa smiať, o chvíľu dostal zozadu druhú.

„Teraz sa musím ísť domov prezliecť.“ Hovorí Marte.

„Ty s tým nebudeš mať problém, máš bohatý šatník určite.“ Odpovedala jej Marta.

„A ty si to ešte vypiješ.“ Povedala tomu chlapovi.

„A nevypijeme si spolu? Pozývam ťa.“ hovorí jej v smiechu.

„Ko*ot starý.“ Skríkla ešte poslednýkrát a celá mokrá šla z krčmy.

Vonku, čo sa rozprávali dvaja chlapi, tak sa na ňu pozreli a zasmiali sa.

„Ty si z koho taká mokrá?“ podpichuje jeden z nich.

„Ešte aj ty začínaj.“ Zahuhle a chlapi sa smejú.

Števa, ako obvykle čaká na stanici jeho najlepšia kamarátka Lenka, s ktorou chce aj niečo viac, ako len kamarátstvo. Je do nej zamilovaný už od začiatku školského roka, keď prestúpila na ich školu.

„Prepáč, meškal mi autobus.“ Povedal jej hneď ako vystúpil.

„To nevadí. Som zvyknutá, že zo zapadákovov chodia autobusy neskoro.“ Odpovedala mu Lenka a rýpala v dobrom do Števa.

„No dovoľ. Budem sa tváriť, že som to nepočul.“ Usmial sa tiež.

„Ale sú výnimky,“ dodala, „a ty si jednou z nich.“

„Čo toľko komplimentov? Namiesto týchto sladkých rečí by sme si mali pohnúť. Meškáme do školy.“ hovorí jej Števo.

„Ale prosím ťa. Namiesto školy by sme si mohli urobiť voľný deň. Ja tam nepotrebujem ísť, ty?“ Spýtala sa ho a očami si vyžadovala odpoveď nie.

Cucu sa poobede vrátila do krčmy za Martou, už prezlečená v ešte erotickejšom oblečení.

„Ty čo tu?“ spýtala sa Marta.

„Ja tu budem čakať teraz na niekoho normálneho. Zídu sa mi peniažteky.“ Hovorí Marte.

„Tak čakaj. Dáš si zatiaľ niečo?“ spýtala sa.

„Daj mi nejaký erotický drink.“

„Aký?“

„Erotický.“ Smeje sa Cucu.

„To je aký?“ spýtala sa Marta.

„Neviem. Daj tam hocičo.“

„Ale ja miešané nápoje nerobím, Cucu.“

„To je jedno, tak nalej štamprlík toho modrého, čo tam máš tam hore.“

 „To je taký likér.“ Hovorí jej Marta.

„Tak nalievaj.“ Odpovedala Cucu. Marta zobrala fľašu do ruky a šla nalievať.

„Počkaj. Daj to do nejakého pekného pohára.“ Povedala jej Cucu. Marta zobrala pohár v tvare gule a naliala Cucu. Naklonila sa bližšie k Marte a ukázala jej rukou, aby sa k nej priblížila. Chcela jej niečo potichu povedať.

„Vidíš tam toho tridsiatnika?“ šepká Marte, „sedí pri dvojke. Pekný čo?“ pýta sa Marty. Marta sa pozrie pri stôl číslo 2 a zbadá ho. On bol oblečený v bielej košeli a saku, mal čiernu kravatu a nohavice.

„Vidím.“ Odpovedá pošepky Marta.

„Stavíme sa, ak s ním odídem, toto modré čudo mám u teba zadarmo.“ Povie Marte.

„Toto je práve jedno z najdrahších.“

„To nevadí. Platí stávka?“

„Tak dobre, Cucu, čo mám s tebou robiť.“ odpovedala Marta, aby to už nejako ukončila. Cucu sa postavila zo stoličky a namierila si to k druhému stolu.

„Ahojte, chlapci.“ Pozdravila ich, aj keď mali obidvaja po tridsiatke a boli od nej starší. Obidvaja sa na ňu pozreli a oči im zbehli na jej poprsie, keď si trochu rozopla svoju bundu.

„Môžem si prisadnúť?“ Spýtala sa príťažlivým tónom. Ten, ktorého ma vyhliadnutého prikývol.

„Ste prví, ktorých vidím  v obleku v krčme.“ Povedala keď sa usadila aj s pohárikom v ruke.

„Ups, zabudla som si vypýtať k tomu aj minerálku, aby som to mala čím zapiť. Ideš mi ju, prosím, vypýtať?“ Povedala a pozrela sa na toho druhého. On jej neodolal a bez zaváhania sa postavil. Keď prišiel k Marte, pozrela sa na Cucu a tá jej gestikulovala a naznačovala, aby zdržovala.

„Prepáčte, musím ísť po tú minerálku do skladu, poďte mi, prosím, pomôcť s kartónom, je veľmi ťažký. Cucu sa potešila za Martin nápad a využila príležitosť.

„Volám sa Cucu.“ Povedala.

„Pekné meno.“ Skonštatoval. Cucu si potom priložila pohár ku perám a odpila si.

„Toto modré je dobré. Ochutnaj, chutí fakt skvelo.“ Hovorila mu vábnym tónom. Priložila mu pohár ku perám a sadla si mu na kolená otočená k nemu.

„Prepáč, mám manželku a dvojročnú dcéru.“ Hovorí jej.

„To nevadí. Pooooď.“ Hovorila a začala mu rozopínať košeľu.

„Prestaň“ Povedal jej a pozrel sa okolo seba, či sa niekto nepozerá.