Príbehy a život

Ostala stáť aj Andrea. „Nechceš si s nami dať?“ spýtal sa. „Nie, nemám záujem. Dnes som už mala dosť.“ Zaklamala Paťa. „Čoho dosť?“ „Všetkého.“ Andrea začala rýchlo utekať smerom k budove na stanici. Zatiaľ sa Paťa vyhovárala a snažila sa všetkému vyhnúť. Do troch minút prišla Andrea aj so železničnou políciou. Paťa bola našťastie v poriadku. O tých dvoch feťákov sa už postarala polícia. „Už som si myslela, že si odomňa zdrhla, že si sa ich bála.“ „No bála som sa, ale svoju najlepšiu kamarátku v štychu nenechám!“ Pozreli sa na seba a usmiali sa. Z podchodu vyšli na nástupište. „Kedy to ide?“ „O minútu príde a bude tu stáť 12 minút. Takže máme veľa času.“ „Moju mamu porazí, keď zajtra neprídem domov, ale poviem jej, že sme šli len na pár dní pozrieť kamarátku do Česka.“ „Aspoň bude mať trochu pokoj, lebo pri tebe sa len stresuje.“ „A bezo mňa sa bude ešte viac.“ Prichádza vlak. Keď zastavil, nastúpili doň a našli si najbližšie kupé. Keďže je to nočný vlak, boli v kupé ležadlá. „Prvýkrát v živote budem cestovať v spacom vaku.“ „Vaku? Nechcela si povedať vagóne?“ Opravila ju Paťa, ktorá sa na nej smiala ešte ďalšiu minútu. „To bolo až také smiešne?“ „Áno, zrejme si myslíš, že mi hrabe, ale mne to prišlo tak smiešne.“ Niekto otvoril dvere do kupé. Boli to dvaja chalani. „Máte tu voľné?“ spýtal sa jeden z nich. Andrea bola alergická v poslednej dobe na chalanov a tak hneď rázne povedala: „NIE! VYPADNI!“ Chalana to zaskočilo, ostal sa tupo pozerať a rýchlo zavrel dvere. „Prečo si ho tak vyhnala?“ „Určite nás chcel pretiahnuť.“ „Adi, ja ťa chápem, ale už si paranoidná. Možno sa chceli len tak porozprávať alebo si poflirtovať. Vieš, že ja flirt milujem!“ „Tak si ich choď pokojne zavolať, alebo vieš čo? Rovno choď za nimi.“ „Nemusíš byť ku mne taká zlá! A vieš, že aj idem?“ „Počkaaaj.“ A Paťa zabuchla dvere. V skutočnosti šla len na toaletu, ale nechala Andreu samu, aby sa upokojila. Prišla naspäť do kupé. „Prepáč. Ja som bola len vytočená z tých chalanov. Zdali sa mi podozriví.“ Paťa jej radšej nič nepovedala, lebo by sa len opakovala. „To je v pohode.“ Vlak sa pohol. „Odchádzame. Konečne už bude všetko len dobré.“ Alebo nie?