Ubehlo 9 mesiacov. Paťa už mala dva dni pred termínom pôrodu. Doma ju otec vyhodil s tým, že si užila a nehľadela na následky. Vysvetľovanie, ako sa to stalo, už neakceptoval. S mamou si pravidelne volá. Teraz bývajú všetky tri v Ostrave – Paťa, Silvia aj Andrea. Andrea sa už v práci aklimatizovala a chodí do nej s radosťou. Paťa teraz už len polihuje, cíti, že jej dieťatko už bude čoskoro na svete, aspoň dúfa. Konečne bol piatok, Andrea práve prišla do bytu.
„Ahoj, ako sa máte vy dve?“
„Ja sa mám dobre a malá tiež, kope ako o dušu. Nech je už vonku.“
„Rovno sa môžeme lúčiť s tichom.“ Povedala síce vážne, ale dala jasne najavo, že to nemysli vážne, Andrea.
„Kde je vlastne Silvia?“ spýtala sa Andrea.
„Šla s kamarátkou von. Ale nebude už dlho, povedala, že maximálne dve hodiny.“
„Fajn. Dnes by sme mohli niekde ísť večer. Čo ty na to?“ A začala hádzať tančeky a natriasať zadkom, naznačovala diskotéku.
„No neviem, či to je dobrý nápad. S malou potrebujeme pokoj, ale vy dve pokojne choďte.
„Nenechám ťa tu samu.“
„Nie neboj, ja sa o seba postarám. Zvládla som to 9 mesiacov, zvládnem to teraz.“
„Ale teraz si už tesne pred termínom.“
„Nevadí. Keby niečo, máme susedov. Nemôžete sa kvôli mne obmedzovať.“
„Obmedzovaním by som to nenazvala. Aspoň v mojom prípade určite nie.“
„Len pekne choďte.“ usmiala sa na Andreu. Andrea jej úsmev opätovala.
„Idem si oddýchnuť.“ Paťa šla do izby si ľahnúť. Andrea mala z roboty ešte nejaké rozrobené nejaké papiere, tak ich dokončila. Medzi tým prišla Silvia, v dobrej nálade, ešte doznievalo jej stretnutie s kamarátkou.
„Tak ma napadlo, že by sme mohli niekam večer zájsť.“ Navrhla Andrea Silvii.
„To nie je zlý nápad. A čo Paťka? Nemusí byť pod dohľadom?“
„Nemusí, sama nám to odobrila. V najhoršom prípade tu má susedu.“
„Tak koniec koncov, prečo nie? Môžeme.“
„Super.“
Bol večer, Andrea sa šla namaľovať. Vstala aj Paťa.
„Tak idete nakoniec?“ spýtala sa Paťa Silvii.
„Áno, nevadí?“
„Jasné, že nie. Len som sa spýtala.“
Andrea aj Silvia sa dochystali.
„Drž sa.“ Povedala Pati Andrea.
„Neboj. A poriadne to tam roztočte.“
„Že váhaš.“ Usmiala sa Andrea, obula sa. Ešte raz sa usmiala na Andreu a zavrela dvere.
„Koľko sme už na diskotéke neboli?“
„Naposledy asi pred tromi mesiacmi, ešte aj s Paťou, tá po 20 minútach musela odísť.“
Prišli do klubu.
„Aha, dnes je tu môj obľúbený DJ.“
„Vážne? Ja tohto veľmi nemusím.“
„Najprv by sme si mohli dať uvítací drink.“
Šli si sadnúť ku baru.
„Dva krát niečo hocičo tvrdé.“
Barman im s radosťou nalial. Andrei zazvonil mobil. Po telefonáte zobrala svoju kabelu a utekala preč. Silvia hneď za ňou.
Príbeh: Sloboda v putách II. 1
15.02.2013 19:49:49
2. séria, 1. časť
(20)
Komentáre