Júlia prišla domov a ako otvorila dvere, jej pes hneď pribehol ku nej. Očakával, že mu niečo donesie pod zub, lenže to bolo to posledné, na čo by Júlia teraz myslela. Pes krútil chvostom, Júlia ho pohladkala, dala mu žrádlo do misky a namierila do izby.
Petra odomkne dvere a buchne po vypínači. Avšak zbytočne, Tomáš vypol ističe, aby nepokazila čaro romantickej večere.
„Tomáááš?“ kričala do tmy, „nie je elektrina?“ Bolo ticho. O chvíľu sa z tmy začne vynárať mihajúce sa svetlo sviečky s jemne osvetlenou Tomášovou tvárou. Drží v ruke sviečku. Petra sa usmeje a v duchu si pomyslí, že on ju vždy má čím prekvapiť, aj keď si myslí, že už nič nové nevymyslí. Teraz aj zabudne na príhodu s Júliou.
„Môžem vás poprosiť, aby ste ma nasledovali?“ spýtal sa vážnym tónom Tomáš.
„Samozrejme.“ S úsmevom mu odpovedala a chytila ho za ruku, ktorú jej podal. Kráčala za ním až do kuchyne, kde boli samé sviečky.
Prišiel čas Júliinho psa. Ide sa venčiť. Vyjde vchodovými dverami a v okne zbadá susedu, ktorá je stále v okne a do všetkého sa stará, s ničím nie je spokojná, vždy má podryvačné reči. Stará vdova, ktorá už nevidí v ničom zmysel.
„Dobrý večer.“ Pozdraví jej, len aby sa vyhla nepríjemným pohľadom.
„Dobrý ako komu, slečna. Keď by ste vy...“ Júlia už zabočila za roh paneláku a neriešila ju.
Petra s Tomášom už dovečerali.
„Ďakujem za super večer!“ Poďakovala sa Petra Tomášovi.
„Večer ešte nekončí.“ Tomáš sa zodvihol, zobral do ruky sviečku, podal ruku Petre. Tá neváhala a chytila mu ruku. Tomáš ju zaviedol do spálne, kde horeli samé sviečky.
„Čo tu?“ ironicky sa ho spýtala Petra, pritom vedela presne, čo bude nasledovať.
„Hádaj.“ Pošepkal jej Tomáš.
„Hmmmm.“ usmievala sa Petra a tvárila sa, že nevie.
„Tomáš sfúkol sviečku, ktorú držal v ruke a položil ju na nočný stolík. Objal Petru a vrhli sa do postele.
Júlia si večer sadla na detský kolotoč pred panelákom, trochu sa odrazila a pripomenula si detské časy, keď ešte nemala žiadne problémy. Psovi sa to páčilo. Všade je ticho, počuje len vŕzganie kolotoča, cvrlikať hmyz a rušnú cestu, ktorá je ale dosť ďaleko. Kolotoč sa pomaly dotočí a Júlia sa odhodlá napísať Tomášovi SMS. Napísala mu, že sa s ním potrebuje stretnúť na druhý deň a spýtala sa, kedy by mal čas. Schovala mobil naspäť do vrecka a oprela si hlavu o kovové operadlo kolotoča. Vyruší ju otvárajúce sa okno, v ktorom je stará Hanková, ktorá po nej skríkne: „To je preliezka pre deti. Čo tam robíte? Chcete pokaziť aj to málo, čo majú deti v tomto meste?“
„Dobre.“ Povedala hrubým tónom hlasu Júlia, ale viac-menej pre seba. Hanková počula len mrmlanie. Petra šla ku vchodu a cestou do nej Hanková ešte rýpala: „Ak to poškodíte, nahlásim to mestu.“ Petra buchla vchodovými dverami a šla do svojho bytu, v duchu nadávala na Hankovú aj celý svoj život.
Petra leží v posteli, takýto večer už dlho nezažila. Je to šialená baba, ale toto ju úplne rozpoložilo. Tomáš šiel práve do kúpeľne a Petra sa len usmieva a nevie, čo so sebou.
Júlia už leží v posteli a číta si. Príde jej SMS. Je ňou šokovaná, takúto správu nečakala a toto ju úplne dorazilo.
predchádzajúce časti: 1
Komentáre