„Ahoooj.“ Pozdraví ju Tomáš.
„Daj mi pokoj.“ Odpovie mu Júlia popritom ako odchádza. Tomáš sa ostal pozerať, začal si spájať súvislosti s tým, ako mu nedvíhala.
Petra odišla z obchodného centra tak, aby ju nevidela ani Júlia a Tomáš a šla domov. Po tomto si už bola viac než istá, že ich kamarátstvo definitívne rozdelila.
Júlia už mala dopredu stresy, čo zas na ňu vytiahne stará Hanková. Tá našťastie v okne nebola. Júlia cestou domov kúpila svojej sestre šaty. Karolína jej poslala SMS, že už sedí v lietadle. Priletí okolo jednej ráno. Júlii ostávajú nejaké dve hodinky, potom pôjde po sestru do Viedne na letisko.
Tomáš prišiel domov, Petra sedela pred televízorom a jedla pizzu, ktorú si objednala. Tomáš ju pozdravil a šiel si ku nej sadnúť.
„Objednala si si pizzu?“
„Pre nás, kde si bol?“ spýtala sa ho.
„V obchoďáku. A stretol som tam Júliu. Poslala ma do zadku, ani som sa jej poriadne nestihol pozdraviť.“
„A to prečo? Pohádali ste sa?“
„Nie práveže. Úplne bez dôvodu.“
„Tak asi nemala náladu na nikoho, pochop ju, nie je práve v najlepšej situácii.“
„Čo jej je?“ Spýtal sa Tomáš.
„Aaaale nič. Je to len medzi nami. Vieš – najlepšie kamarátky.“ Odpovedala Tomášovi a usmiala sa na neho.
Júlia vyráža na letisko. Cesta jej trvá necelú hodinku a prišla akurát. Ostávalo jej asi dvadsať minút do plánovaného príletu. Let našťastie nebol omeškaný. Sadla si, otvorila časopis a čakala na Karolínu.
Petra s Tomášom si zas urobili super večer, tentokrát už nebol sprevádzaný romantikou v podobe sviečok, šlo sa rovno na vec.
Cestujúci, ktorí práve prileteli z Larnaky, začali postupne vychádzať a vítať sa s rodinou či známymi, ktorí ich šli počkať na letisko. O chvíľu sa zjavila aj Karolína, lenže nie sama. Júlia sa tešila na Karolínu, tá prišla aj s chlapom, ktorý bol od nej starší asi o desať rokov, bol vysoký a holohlavý. Keď zbadala Júliu, kufor, ktorý za sebou ťahala, dala do ruky tomu chlapovi a šla ju objať. Obidve sa smiali, rok sa nevideli.
„Nejaká si tmavá, počúvaj.“
„Bodaj by nie, každý deň po robote idem na pláž.“ Odpovedala jej Karolína.
O chvíľu ich dobehol aj chlap, čo prišiel s Karolínou.
„Toto je Tarasso, môj priateľ, Júlia, moja sestra.“ Predstavila ich. Taro si podal ruku s Júliou, stlačil jej pevne ruku. Júliu to zabolelo, usmiala sa.
„Nepochválila si sa, že máš priateľa.“
„To je také malé prekvapenie pre teba.“
„Tak mi povedz niečo o ňom.“ Povedala jej Júlia.
„Má grécke meno, ale je to Slovák. Žije tam odmala, „teraz, čo tu budem tento mesiac, tak bude s nami bývať, nie?“
„Jasné.“ Odpovedala jej Júlia, aj keď bola sklamaná, tešila sa na svoju sestru a takto sa bude musieť kvôli nemu obmedzovať.
Zároveň by som vás chcela poprosiť aj o komentár, či sa vám príbeh páči.
Komentáre