Príbehy a život

Michaela ostala smutná a zaskočená sama sebou, že zradila kamarátku. Jaguár si zobral telefón a odišiel preč za jeho známym. Ona ostala sedieť v kancelárii a bolo jej zle, no zároveň sa bála o svoj život a bola pod nátlakom. *O TÝŽDEŇ NESKÔR* Andrea už mala brigádu vo firme, kde pracuje aj Silvia. Je to zo začiatku pre ňu ťažké, ale určite si zvykne. Vždy lepšie ako v tom bufete, aj prístup ku nej je úplne iný. Kanceláriu nemala síce veľmi modernú, ale útulnú a upratanú. Teraz ostáva do neskorého večera, keďže má kopu práce, ktorú nestíha robiť cez deň, lebo v tom nie je zabehnutá. Cez poobednú prestávku šla „domov“. Paťa tiež akurát prišla z mesta, bola si kúpiť tri tehotenské testy. „Ahoj.“ pozdravila Paťu. „Ahoj.“ Ledva ju odzdravila. „Stalo sa niečo? Prečo si na mňa taká nabrúsená?“ „Nič mi nie je, len mám strach.“ „Pred čím?“ „Pred budúcnosťou.“ „Aha, neboj! Budeme v tom spolu.“ „V tehotenstve určite nie.“ „Vieš čo ma teraz napadlo? Až po týždni? Ja sprostá slepica. Existuje aj tabletka po. Tú môžeš užiť aj tri dni po.“ „Ježiš, fakt.“ „A už vieš s istotou povedať, že si tehotná?“ „Nie. Dnes som si bola kúpiť tri tehotenské testy.“ „Aha. Budem dúfať, že to nie je tak, ako si myslím.“ „Ja dúfam stonásobne. Idem do kúpeľne.“ Andrea si zatiaľ dala variť vodu na čaj a čakala na Paťu. O chvíľu vyšla Paťa aj s tehotenským testom v ruke. „Jedna čiarka.“ Povedala. Andrea sa usmiala. „Tak to je dobré nie?“ „To je super.“ Usmiala sa aj Paťa. Opäť sa pozrela na tehotenský test. To, čo tam zbadala, ju šokovalo. Ale bola s tým zmierená. Objavila sa tam aj druhá čiarka. Zamrzol jej úsmev. „Stalo sa niečo?“ Spýtala sa Andrea. Paťa nepovedala ani slovo a test podala Andrei. Andrea sa pozrela a videla to isté. Prišla ku Pati a objala ju. „Čo budeš robiť? Pôjdeš na...?“ „Nie, v žiadnom prípade. Nechám si ho, aj keď neviem čo bude. Dúfam, že mi mama pomôže.“ „Ja ti pomôžem. Ja si nájdem niečo a budeme bývať spolu. Len sa pokús aj ty niečo nájsť.“ „Keď sa na to tak pozerám, asi budem musieť ísť na potrat. Nebudem mať ako uživiť to dieťa. Ale ja nie som vrah, nechcem to zabiť!“ „Blázniš? Ja som ti povedala, že sa o vás dve postarám. Určite aj Sisa nám pomôže.“ „Vážne?“ Pousmiala sa Paťa. „Pati, ja už musím ísť do roboty, prišla som domov len na skok, dala som si variť vodu, ale nestíham už. Daj si dobrý čajík a nie že urobíš hlúposť! Ahoj.“ „Ahoj.“ Odzdravila Andreu. Po tom, ako odišla Andrea, Paťa rozmýšľala nad Andreinou pomocou. Bola šťastná, že má niekoho, o koho sa môže oprieť. Keď prišla Andrea do kancelárie, bola tam nejaká žena. „Dobrý deň.“ Pozdravila sa. „Dobrý den. Já jsem Martina. Vaši příma nadřízená. Vy spadáte pode mně, nikoliv pod pána Bíleho.“ „Andrea.“ „Těšilo mě.“ Vyzerala sympaticky. Andrea sa so slušným jednaním v bufete nestretla. Poobedie prešlo a všetci zamestnanci postupne z firmy poodchádzali. Andrea ostala vo firme len s dvomi kolegyňami, ktoré boli v inej časti budovy. Už jej ostávalo len pár papierov. Stôl mala presne oproti dverám. Zobrala fľašu minerálky a naliala si ju do pohára, lebo ju smädilo. Zrazu sa pohla kľučka, Andrea sa na ňu pozrela a pomaly a potichu sa začali otvárať dvere. Ten, kto ich otváral, stál za nimi, takže nevidela, kto ich otvára. Začala mať strach, lebo to vyzeralo desivo. Keď sa dvere otvorili, vyšiel spoza nich Jaguár.