Príbehy a život

„Bu-bu-bu. Prekvapeniééé.“ V záchvatoch smiechu dala Paťa preč ruky z Andreiných očí. Andrea sa otočila, búšilo jej srdce, skoro dostala infarkt. V návale zlosti otvorila ústa a šla Pati vynadať. Uvidela vedľa nej nejakého neznámeho chalana. „Ty si sprostá,“ nakoniec si zahryzla do jazyka, lebo sa nechcela pred ním strápniť. „Toto je môj dobrý kamarát. Rišo, hovorila som ti už o ňom stokrát.“ „Teší ma.“ a podala mu ruku. Namiesto toho mu mala chuť vylepiť a Pati, ktorá sa ešte stále smiala, tiež. Tvárila sa, že je všetko v poriadku a snažila sa byť v pohode, ale vo vnútri kričala a mala chuť plakať, je citlivá na takéto veci. „No veď sa už toľko nehnevaj. Bola to len sranda.“ Upokojoval ju Rišo a Paťa prikývovala. „Tak čo, ideme?“ ironicky - smutne - navrhla Paťa. „Hej.“ Súhlasila Andrea, no napriek tomu stratila chuť do všetkého a keby tam nebol ten chalan, tak sa otočí a pôjde domov. Nakoniec si uvedomila, že tým, že bude urazená a nahnevaná, nič nedocieli a že aj ona by sa smiala, keby to spravili Pati, a tak prepla a pridala sa k nim s úsmevom, lebo sa chce dnes po celom dni zabaviť. Pred klubom už stáli opití chalani a vykrikovali po babách, takže Andrea uvítala, že je s nimi Rišo. Na diskotéke bol jej obľúbený DJ. Po asi 20 minútach tancovania s neznámym chalanom sa dala prehovoriť na drink. „Čo máš rada?“ spýtal sa. „Všetko možné aj nemožné.“ „Slečnáááá, dva krát všetko možné aj nemožné.“ skríkol na barmanku, ktorá bola zohnutá a niečo robila pod pultom. Pozrela sa na neho hore so zdvihnutým obočím a polootvorenými ústami: „Vtipné. S takýmito žartíkmi si tam choď niekde inde, ja tu mám práce dosť.“ „A čo si tam zohnutá. Niekoho tam máš?“ „Sud piva, ty debil. A vypadni, lebo na teba zavolám SBS-kára.“ „Už ju nechaj, tá ma teraz robotu so sudom.“ Smiala sa Andrea a zároveň nechcela, aby mal problém, tak ho zabrzdila. „A čo si mám predstaviť pod tým pojmom všetko možné aj nemožné, hm?“ „Čo len chceš, a ako sa vlastne voláš?“ „Nepýtaj sa a poď tancovať.“ Neodolala mu, lebo tancoval perfektne a páčil sa jej. Paťa sa zatiaľ stihla opiť a šla s Rišom na záchod. Andrea si to všimla, pustila svojho parťáka: „Idem za mojou kamoškou, hneď som tu.“ „Počkáááj,“ chytil ju, „pôjdeš po tejto pesničke, je moja obľúbená.“ „Fajn.“ dala sa prehovoriť. Medzitým prešlo asi 5 pesničiek. Andrea sa spamätala asi v polke šiestej. „Teraz už fakt idem, sorry, kamarátka mi je prednejšia.“ Cestou na záchod stretla oproti idúceho veselého Riša. Otvorila dvere do ženského záchodu, boli tam asi dvaja chlapi bozkávajúci sa so svojimi babami, možno pred minútou zbalenými. Otvorila dvere do kabínky a uvidela rehotajúcu sa Paťu, ako si zdvíha nohavice. Spýtala sa jej, či tu bola s Rišom, no ona sa ďalej smiala, nereagovala a pozerala sa na zem. Chytila ju za plece: „Ty v niečom letíš?“ Paťa sa ňu pozrela a vybuchla smiechom. „Počkaj ma tu.“ Andrea šla rýchlo za Rišom. Hľadala ho na parkete aj pri stoloch, jeho už však nikde nebolo. Tak šla hľadať svojho parťáka. Ten stál opretý o stenu niekde v kúte. „Tu si?“ bola rada, že ho uvidela. „Už som myslel, že si sa na mňa vykašľala. Tak čo, ideme tancovať?“ „Mrzí ma to, ale potrebujem od teba jednu pomoc. Moja kamarátka sa ožrala a boh vie či len ožrala. Je na záchode. Nejdeš mi s ňou pomôcť?“ „Jasné.“ neváhal, „a čo urobíme potom?“ „Zavolám jej otcovi, bývajú len tu neďaleko mesta.“ Prišli na záchod. Počuli vzdychanie. Andrea otvorila kabínku, kde bola pred tým Paťa, našťastie tam bola sama, už spala.“ „Paťa? Haló, Paťa.“ kričala a popritom ju fackovala Andrea. Paťa pootvorila oči a vydala nejaký pazvuk. „A ako sa to voláš?“ spýtala sa ho. „Denis.“ „Andrea. Chytíš ju prosím ťa? Pôjdeme von a tam ju posadíme na lavičku a odtiaľ zavolám jej otcovi.“ Išli von, Paťa vydávala stále divné pazvuky.“ Andrea zavolala jej otcovi. Po 20 minútach prišiel, Paťa už spala ako drevo. „To si ju nevedela ustrážiť?“ „Ja? Ona nie je môj pes, aby som ju mala na reťazi. Ona tam bola s nejakým chalanom a ja som bola úplne niekde inde. A buďte radi, že som šla na ten záchod, lebo keby som nešla, tak bohvie ako skončí.“ Urobila zo seba hrdinku a veci si prifarbila. „Dobre.“ povedal, akoby ho to ani nezaujímalo a spolu s Denisom naložili Paťu do auta. „Čo budeme robiť teraz?“ spýtal sa Denis. „Neviem, najradšej by som si šla dať niečo poriadne tvrdé.“ „A môjho nechceš? Ten vie byť tiež poriadne tvrdý.“ „Ty si pako, mohla som tušiť, že ti ide len o to.“ sklamane a zároveň nahnevane mu odpovedala. „Počkaj. Robím si srandu. Ja nie som ako tí ostatní. Ale priznám sa ti, že sa s tebou dobre cítim.“ Bola rada, lebo ho začína čoraz viac a viac chcieť.“ „To som rada, ja na disky chodievam už nejaký ten piatok a veľakrát sa správali milo a úctivo a nakoniec chceli len sex.“ „Ja taký nie som. Tiež chodievam na diskotéky pár rokov a v živote som sa so žiadnou babou nevyspal.“ Už ani netancovali, len prekecali pri barovom pulte. Nakoniec popíjali len víno. Barmani by tam naliali aj 10 ročnému. „Už som unavená, mali by sme ísť. Máš facebook?“ „Áno, mám, prečo?“ „Tak mi daj meno a zajtra ti pošlem žiadosť a popíšeme si.“ Ešte si kúpili po fľaške radlera a šli preč. Pred budovou stál Rišo a dvaja chalani. „To ty si ju ožral? A čo ste robili na tom záchode?“ skríkla, keď ho zbadala. „Ale veď ona to chcela.“ „Ty si sa tam s ňou vyspal.“ „Prosila ma o to.“ „Veď nevedela ani rozprávať, ty hajzel.“ „Sklapni.“ „Takto sa s ňou nerozprávaj.“ Vychrlil zo seba Denis a pustil sa do Riša. Rišo ho udrel a Denis spadol na Zem. Andrea neváhala, zobrala fľašku, čo mala v ruke, zahnala sa a rozbila ju na Rišovej hlave. Rišo upadol do bezvedomia. Chalani, ku ktorým sa už pridala aj nejaká baba, sa smiali, jeden z nich si ju natočil na telefón, prišiel ku nej a pokojne jej povedal: „To bude perfektný dôkaz pre políciu. Koľko hrozí za ublíženie na zdraví?“ „Bolo to v sebaobrane.“ pohotovo zareagovala Andrea. „Lenže on napadol jeho, nie teba.“ Andrea bola tak bezmocná. „Ale máš aj druhú možnosť.“