Príbehy a život

„Ako si ma našiel?“ „Bože, ty si ale tupá ku*va. Ty ani netušíš, v akej dobe žiješ. Bohužiaľ, žiješ vo svete elektroniky a aj tá ma svoje slabé stránky. Ja si viem o tebe zistiť všetko, čo len chcem.“ „A prečo si prišiel? Čo po mne chceš?“ „Dĺžiš mi peniaze, čo si na to zabudla? Máš teraz dve možnosti, buď mi ich dáš teraz na ruku a máš odo mňa do smrti pokoj alebo pôjdeš so mnou.“ Pričom vedel, že Andrea nemá inú možnosť, keďže toľko peňazí pri sebe nemá. „Tak ako si sa rozhodla? Myslím, že sa nemusím ani pýtať.“ Pozrel sa niekde nabok a rukami naznačil jeho dvom gorilám aby prišli k nemu. „Viete, čo máte robiť.“ Povedal im. Tí dvaja chlapi vyzerali hrôzostrašne, obaja boli tuční a ich tvár neveštila nič dobré. Kráčali ku Andrei, Andrea inštinktívne ustupovala, ale nemala kam, keďže za ňou už bola polička. Prišli ku nej, jeden ju chytil. Začala kričať a metať sa, no zapchal jej ústa. Druhý jej priložil k nosu mokrú handru pokvapkanú nejakou omamnou látkou. Andrea o chvíľu zavrela oči. „Choďte ju naložiť do auta.“ Rozkázal im. Jeden z nich ju zobral na ruky a niesol do auta. Jaguár šiel tesne za nimi. Naložili ju do auta na zadné sedadlo a pripútali ju, aby nepadala. Jaguár sedel vzadu vedľa nej a jeho komplici sedeli vpredu. Andrea stále spala. Nasledovala vyše hodinová cesta na Slovensko. Andrea sa začala pomaly preberať, otvárať oči. Keď sa pohla, hneď si ju všimol Jaguár. „Dobré ránko, ako sa ti spinkalo?“ smial sa Jaguár. Andrea nemohla nič povedať, lebo mala cez ústa prelepenú pásku. „Chceš si ešte pospať, alebo si chceš užiť túto krásnu cestu?“ Andreu začal hladkať, ona so sebou metala, ale na rukách mala putá, takže sa nemohla nijako brániť. „Necháme si to na potom. V takomto stave by som si o teba neoprel ani bicykel. Ľubo, podaj mi tú handru.“ Opäť tam niečo nakvapkal, podal ju Jaguárovi a ten ju priložil Andrei pod nos. „Malo by to vydržať už do cieľa.“ Prišli do cieľa. Bola to jedna z Jaguarových chát blízko mesta, v ktorej je aj jeho bordel. Dočasne bývala v chate Michaela. To bola práve ona, Jaguárova frajerka. Andrea ju v prvý deň, keď odpadla, v kancelárii nespoznala, lebo bola psychicky úplne mimo. „Počkáme s ňou v aute, kým sa preberie. Potom ju budeme do rána držať v pivnici, nemôžeme ju pustiť, zavolala by políciu.“ Chlapi mu len prikývli. Andrea sa do piatich minút začala preberať. „Je hore. Ideme na to.“ Šofér vystúpil z auta a v zápätí otvoril druhé dvere pri Andrei. Chlap ju chytil silno za plece a vytiahol z auta. Jaguár šiel otvoriť dvere do chaty. Michaela práve sedela pred televízorom a hladkala mačku. Počula otvoriť dvere a kričanie. Postavila sa a pomaly šla ku dverám, odkiaľ počula kričanie. Keď prišla do vstupnej haly, zbadala Jaguára a jedného komplica, ako ju drží a ona sa bezbranne snaží vytrhnúť sa mu spod zovretia. Nebol to príjemný pohľad a sama Michaela bola zaskočená. Vtom ju zbadala aj Andrea. Ich pohľady sa stretli a Andrea sa na ňu pozerala nepretržito asi 10 sekúnd. V očiach bol strach, akoby prosila, aby ju zachránila a zároveň smútok, keď zistila, že spolupracuje s Jaguárom. „Choďte ju dať do pivnice a priviažte ju tam o potrubie.“ „Ako povieš, šéfe.“ Odtiahli Andreu dole. Michaela prišla k Jaguárovi. „To čo má znamenať?“ „Kľuuuud, cica. Chcela mi ujsť a kým si nesplatí u mňa dlh, tak ju na pokoji nenechám. Obzvlášť po tomto incidente.“ Michaela vedela, že Jaguár je schopný všetkého, ale netušila, že to môže zájsť až takto ďaleko. „Pôjdeš dole za ňou, budeš ju tam strážiť. Ujsť ti neujde, bude priviazaná, ani si necekne. Pre istotu tam budeš pri nej. Poď za mnou.“ Jaguár šiel do pivnice a Michaela ho nasledovala. Keď tam prišli, Andrea húkala, nemohla nič povedať, lebo mala na ústach pásku. Dvaja chlapi stali nad ňou, akurát ju priviazali. „Choďte pred chatu strážiť, keby šla polícia. Táto tu to zvládne s ňou.“ Prikázal im Jaguár. „Buď tu pri nej, keby niečo, zavolaj ma. Budem v obývačke.“ „Jasné.“ Odpovedala mu. Jaguár šiel dlhšou pivničnou chodbou do vstupnej chodby, odkiaľ vedie. Michaela nad ňou stála a opäť sa obidve na seba pozerali. Andrea už nehúkala, len plakala. Michaela si v tejto chvíli uvedomila, ako jej ublížila. „To je čistý magor.“ Povedala si pre seba, ale nahlas a Andrea to počula. „Počkaj chvíľu. Odlepím ti tu pásku z úst, ale musíš byť ticho, dobre?“ Andrea prikývla hlavou. Michaela jej odlepila pásku. Zaštípalo ju to, ale snažila sa nekričať najviac ako vedela, nekričať. „Máš niekoho, kto by sem mohol zavolať políciu? Máš číslo?“ spýtala sa Andrei potichu. Andrea sa bála niečo povedať a tak znova len prikývla hlavou. „Tak mi ho nadiktuj.“ Andrea jej potichu nadiktovala Patine číslo. „Napíšem jej SMS-ku s polohou, kde sa táto chata nachádza a nech zavolá políciu.“ Michaela napísala SMS-ku Pati. Andrea si uvedomila, že Paťa ma teraz svojich problémov dosť a nemusí byť pri telefóne. Hlas sa jej triasol, ale premohla sa: „Dám ti ešte jedno číslo.“ Dala jej číslo aj na Silviu a Michaela aj jej poslala tú istú SMS. ***** Silvia prišla za Paťou do spálne. „Je to súrne.“ povedala jej Silvia. „Viem. Niekto písal aj mne. Ale nepoznám ho alebo ju. Neviem kto to je. Musíme zavolať políciu hneď teraz.“ Silvia zavolala políciu, avšak českú. Po tom ju prepojili na slovenskú a zadala im adresu a polohu tak, ako bolo v SMS-ke. V SMS-ke bolo okrem adresy napísané aj, že Jaguár väzní Andreu. ***** Andrea ticho sedela, ešte stále priviazaná. Michaele prišla späť SMS, že polícia bola zavolaná. Silvia by ju nebola zavolala, lebo by si myslela, že je to len nejaký žart, ale Andrea dlho nechodila domov. „Musíš odtiaľto utiecť. Ja sa už postarám o to, aby ho tu zavreli. Musíš odísť ešte skôr, ako príde polícia.“ Hovorila jej Michaela, „lebo keď príde polícia, Jaguár bude už o tom vedieť a stihne urobiť všetko pre to, aby ťa nenašli. A sama dobre vieš, že tam má známych.“ Michaela položila mobil na zem. „Počkaj ma tu chvíľu, idem sa pozrieť do obývačky.“ Andrea sa tam bála ostať sama, ani nevedela prečo, ale cítila pri Michaeli istotu. „Hneď prídem.“ Šla chodbou do domu. Jaguár zaspal medzitým na gauči. Videla ho, že spí. Jeho komplici strážili vonku bránu. Rýchlo potichu utekala späť do pivnice. Zobrala nôž a prerezala lano. V pivnici bolo malé okno, ale dalo sa ním preliezť von. „Tu je sud.“ Zbadala ho Michaela a šla ho presunúť ku oknu. Sud bol z plechu, takže bol dosť nestabilný. Michaela chytila sud, aby sa neprevrátil, keď naň stupí Andrea. „Môžeš ísť hore.“ Andrea stupila na sud a preliezla von oknom. Okno bolo zvonku hneď nad zemou, takže po vylezení bola na tráve. „Poď aj ty.“ „Nie, utekaj. Môže sem hocikedy hocikto prísť.“ „Trvám na tom. Poď.“ Rýchlo hovorila Andrea. Podala ruku Michaele. Stupila na sud a prevrátila ho. Ako plech padol, tak sa ozval dosť hlasitý zvuk. Jaguár sa prebral. Spamätal sa a utekal dole. Andrea sa ešte snažila zdvihnúť Michaelu ale márne. Keď zbadala, že tam prišiel Jaguár, premohol ju strach a utiekla. Jaguár prišiel ku Michaele a zhodil ju na zem. Potom ju chytil za tričko a postavil. „Ty si ju pustila?“ „Hej. Lebo si nezaslúži takýto život.“ „Vieš čo si teraz spravila??? Ja ťa...“ „No čo ma? Zabiješ? Tak to urob!“ Dal jej facku, hodilo ju o stenu, buchla si hlavu a spadla na zem. Bola okamžite mŕtva. „Vstaň. Nehraj tu divadlo!“ Podišiel ku nej. Prevrátil ju na chrbte a zistil, že nedýcha. Uvedomil si, že ju zabil, v návale zlosti si neuvedomoval, čo robí a hlavne nie následky. „Ruky za hlavu.“ Keď sa otočil, policajt na neho mieril pištoľou, „nasaďte mu putá.“ Ďalší policajt prišiel k nemu a dal mu putá. Žiaľ, polícia prišla do pivnice neskoro, už keď bola Michaela mŕtva. Polícia zadržala aj Jaguárových dvoch komplicov. ***** Andrea strávila ešte tri hodiny na polícii, čo musela všetko vysvetľovať. Dozvedela sa aj, že je Michaela mŕtva. Andrea šla ešte v tú noc domov za svojimi rodičmi. Mame nepovedala, čo prežila. Mama si myslela, že sa vrátila z oslavy, no ešte ostáva Andrei vysvetliť, že pôjde na dlhšiu dobu preč. Stále myslela na Michaelu. Jej smrť ju veľmi zranila, lebo jej kedysi síce veľmi ublížila tým, že ju zradila, lebo sa bála o svoj život, ale nakoniec zachránila život Andrei a zaplatila za to tým svojim.