Príbehy a život

„Čo sa stalo?“ Zľakla sa Andrea. „Ja neviem, čo mám povedať tvojej mame, aby som ju odpútala od pozornosti.“ Povedala s vážnosťou Paťa a potom sa zasmiala. „Ty si blbá, Paťa.“ Paťa sa ďalej potichu smiala, „Ale fakt! Čo jej mám povedať?“ „No, pravdupovediac, ani ja som sa nad tým nezamýšľala.“ „Mám nápad. Nechaj to len na mňa!“ A záškodnícky sa pousmiala. „Bojím sa normálne.“ Odpovedala jej Andrea s úsmevom. O chvíľu boli pred Andreiným domom. „Svoj kufor si odložím sem.“ Paťa si nechala svoj kufor vo dvore tesne za bránou. Andrea otvorila dvere a pošepkala Pati: „Tma. Vzduch čistý. Musíme byť potichu.“ Obidve potichu vyšli hore schodmi do Patinej izby, svietili si mobilom. Zavreli dvere do izby a Andrea zasvietila. „Ach bože, ja neviem kde mám kufor, neviem, kde ho dala mama.“ „Čo tak skúsiť šatník?“ „Ten je dole. A to sa mám trepať s kufrom hore... No, je tu ďalší problém.“ „Aký?“ „Neviem ako pôjdem s plným kufrom dole.“ „Veď na tú chvíľu ho zdvihneš.“ Andrea šla s Paťou dole. Paťa zakopla a misku pre psa, ktorá pri posunutí vydala hlasný zvuk. „BOŽE!“ vykríkla mama. Rýchlo zobudila otca, myslela si, že sú to zlodeji. „Prepáč.“ Šepotom sa ospravedlnila Andrei. „Mami, to som ja s kamarátkou.“ Vykríkla Andrea. Otec ostal v spálni, mama zbehla dole a zasvietila. „Čo tu robíte takto v noci?“ spýtala sa. Obidve ostali zaskočené. „Vieš mami, boli sme spolu vonku a Paťa si zabudla kľúče od domu, tak som ju zobrala ku nám. Môže tu prespať?“ „Samozrejme, hádam ju v noci nevyhodíme.“ „Ideme si zobrať pohár s vodou a potom pôjdeme hore. Dobrú noc.“ Týmto chcela Andrea povedať, aby šla mama do spálne, lenže ona si šla sadnúť. „Paťkaaa, ja som ťa tak dlho nevidela. Poď si na chvíľu sadnúť.“ Andrea s Paťou sa na seba pozreli, uvítali to. Šatník bol mimo dohľad mamy, lenže vchodové dvere sú pri obývačke, ktorá je spojená aj s chodbou a mama by si ju všimla. Andrea šla zatiaľ zobrať kufor, našla ho tam a vyniesla ho hore. Keď bol prázdny, nebol to pre ňu problém. „Paťa, ako sa majú tvoji rodičia? Naposledy sme sa videli pred tromi rokmi.“ „Ale tak, pomaličky. Tak ako vždy. Nič nové pod slnkom.“ „Ešte stále pracuje Katka v tom krajčírstve?“ „Hej, hej, stále.“ Paťu rozhovor s Andreinou mamou nudil, ale zakecávala sa, aby dala Andrei čo najviac času. Do dvadsiatich minút bola Andrea zbalená. Teraz nastal problém, ako pôjde s kufrom dolu. Pokúsila sa ho zdvihnúť. Zdvihla ho, ale bol pre ňu tak ťažký, že náhle vzdychla. Mama to počula. Postavila sa z gauča a utekala hore.