Ester sa zobudila na zvuk sekery, ktorá sa zaťala do pňa. Jej otec zabil ďalšieho zajaca. Netušila to, myslela si, že len rúbe drevo. Pozrela sa na hodinky, ktoré ukazovali 5:27. O polhodinu by aj tak vstávala do práce. Len pred týždňom sa dostala na vyšší post. Pracuje v redakcii, doteraz bola novinárkou, teraz je šéfkou pre regionálnu tlač. Stále jej to nestačí, vidí sa ešte vyššie. Avšak nikdy neuprednostňovala ani neuprednostňuje prácu pred rodinou, kamarátmi a ostatnými pre ňu dôležitými vecami. Keď sa ako tak prebrala, vstala z postele, aj keď sa jej vôbec nechcelo. Šla si umyť zuby a tvár studenou vodou, aby sa ešte viac prebrala. Potom sa prezliekla z pyžama a zišla dole do kuchyne spraviť si na malé raňajky ovsené vločky. Jej mama už dovárala polievku.
„Preboha, mami. Ty tu čo takto skoro robíš?“
„Varím polievku. Otec šiel do šopy zabiť zajaca. Už čakám len na neho. Polievočka bude výborná.“
„Ach bože. Tú polievku jesť nebudem.“
„Prečo?“ zarazene sa spýtala mama, jej odpoveď nečakala.
„Lebo tam bude mäso z nášho zajaca.“
Otvorili sa vchodové dvere. Jej otec prišiel s krvavými rukami a držal zajaca za uši.
„Pekný kúsok to bol, aj mi ho bude ľúto.“ Povedal.
„Hovno ti ho bude ľúto. Bez kúska citu ho skántriš!“ Rozčuľovala sa Ester, aj keď vedela, že zbytočne.
„Ester!“ zháčila ju mama.
„Jesť musíme. A najlepšie je domáce mäso. Tie v obchodoch nestoja za nič.“ Stále sa zastával otec.
„Ale nechaj ma tak, jedz si čo chceš, len ma s tým nezaťažuj.“
„Ty si sa do mňa pustila.“
Keď si dorobila raňajky, šla hore a poriadne zabuchla dvere. Bolo po pokojnej atmosfére. Po hlave sa jej preháňali rôzne myšlienky. Od roboty, cez incident, ktorý sa stal pred chvíľou až po priateľa. Dnes ju má ísť predstaviť svojim rodičom. Tajne dúfa, že ten plán padne, lebo sa obáva reakcie jeho rodičov, že je cigánka.
Komentáre
rasizmus
????
-pre autorku- škoda, že si nedopísala, mohol to byť zaujímavý príbeh :-)
????
odpoveď
hmmmm: Keď v tomto príbehu vidíš rasizmus, tak mi napíš, kde vidíš jeho znaky? Síce ma mrzí, že som si to u teba pokašlala, ale necítim sa nijako za to zodpovedná, keďže v príbehu žiadny rasizmus nie je a dej sa mal točiť práve o tom, ako sa bude hlavná postava - cigánka - musieť s tým vyrovnávať. Žiaden rasizmus sa tu nevyskutuje, ale ak ho vidíš, tak prosím.
--------: Musím povedať, že k tomuto príbehu sa pre zatiaľ nevrátim a neplánujem ho tento rok ani písať. Ale môže ma prepadnúť fanzázia a pokojne sa môže stať, že ho začnem písať v novembri. Možno však poteším tým, že podobný príbeh bude tento, ktorý začne na konci októbra, má veľmi podobnú dejovú líniu, akurát hlavnou postavou nebude cigánka. Som ti veľmi vďačná, že si mi poslala súkromnú správu, vôbec ma neotravovala a mohla by byť akákoľvek dlhá. Vďaka tvojej správe som sa dozvedela o tejto blbine, že tu presadzujem rasizmus, čo vôbec nie je pravda. Ešte raz ďakujem za upozornenie a ďakujem aj za pochvalu. Akurát nepoteším tým, že bude príbeh pokračovať, no niečo podobné môžeš očakávať budúci týždeň. A som rada, že niektorí moji čitatelia objavili blog až po dlhšej dobe a zapáčil sa im. :)