„Akú Pette?“ spýtala sa ho, keď dovolal. Taro sa usmial a spýtal sa jej: „Chceš to počuť slušne alebo neslušne?“
„Tak si môžeš byť istý, že sa to Karolína dozvie. Skončil si u nej.“ povedala mu.
„Ak jej niečo cekneš, tak ťa vlastnoručne zabijem.“ odpovedal jej. Júlia sa ostala na neho pozerať a nevydala zo seba ani slovko.
Petra prišla s Tomášom domov.
„Čo budeme dnes večer robiť?“ spýtala sa ho Petra.
„Neviem, nešli by sme si zaplávať do aquaparku? Večer tam už býva fajn.“ Navrhol Tomáš.
„Súhlasím, to by ma ani nenapadlo.“
Večer šli obidvaja do aquaparku.
Karolína sa vrátila neskoro večer z vonku, mierne v nálade, lebo čo to popila. Júlia sedela po tme na gauči s pohárom vína v ruke. Karolína sa smiala, Júlia bola len ticho a rozmýšľala. V kuchyni svietilo len malé slabé svetielko. Karolína šla do chladničky po ľad a zbadala fľašu vína. Hodila otočku ku fľaši, zobrala pohár a po tme liala víno do dvojdecového pohára, netušila že doň vyliala celú fľašu a všetko sa vylievalo von. Keď už toto Júlia zbadala, postavila sa a šla do kuchyne, zapla svetlo. Karolína sa ňu prekvapene pozrela.
„Ty si tu?“ spýtala sa jej Karolína.
„Áno, som tu.“ odpovedala jej a šla po handru utrieť vyliate víno.
„Kde je tá moja láska? Spí?“ spýtala sa Karolína. Júlia mala len nervy, keď o ňom počula.
„Asi spí.“
„Tak ja idem za ním, dobrú.“ Povedala veselo spevavým tónom. Cestou Karolína stupila do misky pre psa.
Ráno sa Petra zobudila výnimočne prvá. Vstala a šla si spraviť čaj. Dala postaviť vodu na čaj a šla na balkón si sadnúť. Bolo ešte teplejšie ako predošlý deň.
Zavolala Orefovi na číslo, ktoré bolo na vizitke.
„Prosím?“ spýtal sa Oref do telefónu.
„Tu je Petra.“
„Ááá, Petruška naša. Akurát som ťa dnes chcel navštíviť.“
„Ty vieš, kde bývam?“
„Ja viem o tebe ešte viac, ako ty sama o sebe, vieš?“
„A čo chceš so mnou?“
„Dnes máš už večer kšeft. Večer o desiatej na Kvetinovej 56. Čo máš robiť, ti už hádam vysvetľovať nemusím. Máš už toľko skúseností, že každú schováš do vrecka.“
„Drž hubu.“
„Ale no tak, nerozčuľuj sa, pusinka. Pápá.“ A zložil. Petra vedela, že nemôže protestovať, alebo aspoň zatiaľ nie. O chvíľu otvoril Tomáš balkónové dvere, Petra v momente vymenila tvár.
„Dobré ránko, Tomáš.“
„Dobré ale horúce.“
Petra sa postavila a šla do kuchyne spraviť si čaj.
„Na dnes večer som objednal jednu luxusnú reštauráciu.“ Oznámil jej Tomáš.
„Hmm, vieš, ja už niečo mám dnes o toľkej hodine.“
„A čo také?“
„Idem von s jednou kamarátkou.“
„Aha, a nemôžeš to preložiť? Ja som to už zaplatil.“
„Je mi ľuto, Tomáš, ale nie. Už som s ňou dohodnutá. Mal si mi povedať, čo si mal v pláne.“
„Ale ja som to chcel pre teba ako prekvapenie.“
Petra prišla do reštaurácie poobede a hostesky s fúzami a klobúkom sa pýtala, či je tu aj majiteľ. Bol tu, navigovala ju ku nemu do kancelárie.
„Aha, koho nám sem vietor privial. Našu Petrušku.“
„Dnes večer to mám ísť kam teda?“
„Už som ti to hovoril, zlatko, na Kvetinovú 56.“
Petra po ňom zazrela a tresla dverami. Oref sa usmieval a tešil sa, že ju má pod palcom.
Večer šla Karolína opäť von s Kamarátkou. Taro už čakal v obývačke. Presne o desiatej zazvonil zvonček na dome.
„Seď!“ prikázal Taro Júlii. Šiel otvoriť dvere a objednaná blondína sa po ňom usmievala. Vstúpila dovnútra a uvidela sa s Júliou.
„Petra?“ spýtala sa Júlia. Obe sa zostali na seba pozerať.
Komentáre