„Oref?“ spýtala sa.
„Oref.“ odpovedal jej.
„Aké nevyriešené účty? My dvaja už nemáme nič spoločné.“ povedala potichu Petra.
„Ale máme. Dĺžiš mi peniaze.“
„Aké? Za čo? Všetko som ti dala.“
„Za ubytovanie, stravu, všetko... Ale som ochotný na to zabudnúť, keď...“
„Keď?“ spýtala sa ho Petra.
„Keď budeš znova pre mňa pracovať. V opačnom prípade sa dozvie tvoj Tomáško, že si len obyčajná štetka.“
„Ty si bol vždy sviňa.“ povedala mu potichu, ale zároveň zvýšeným hlasom. Oref sa len usmial, zapichol jej do dezertu jeho vizitku s telefonickým kontaktom. Ku stolu prišiel Tomáš. Oref sa na neho pozrel a hral slušného.
„Oh, prepáčte. Už som na odchode. Zaujíma ma názor našich hostí, tak som si prisadol a tuto slečne veľmi chutilo. Dovi...“ postavil sa a odišiel, ešte žmurkol na Petru.
„Ty ho poznáš?“ spýtal sa Tomáš.
„Nepoznám!“ odpovedala mu naštvaným tónom.
Karolína prišla do obývačky za Júliou, ktorá si čítala časopis.
„Taro spí, nejako ho prepadla únava.“
„Fajn, ale nečakala som, že príde. Mohla si aspoň povedať.“ povedala Júlia.
„To malo byť prekvapenie. Príjemné prekvapenie, nie,“ povedala zaslepene Karolína. Úžasné prekvapenie, pomyslela si Júlia.
„Dnes večer idem von za kamarátkou, dlho som tu nebola a chceme sa vidieť spolu. Nevadilo by ti to?“ spýtala sa Karolína.
„Prečo by mi to malo vadiť? Ide s tebou aj Taro?
„Oni sa nepoznajú. Nevadilo by ti, keby ostal doma? Veď on je zlatučký, on bude ticho.“
Júlia prikývla hlavou a spýtala sa jej, či si s ňou nedá niečo studené. Karolína súhlasí.
Petra s Tomášom odchádzajú z reštaurácie, Tomášovi sa stále nezdá Petra.
„Naozaj sa nepoznáte s tým majiteľom. Nevyzerali ste, že by ste sa nepoznali.“ spýtal sa jej.
„A podľa čoho súdiš?“
„Pozerala si sa na neho škaredo.“
„To sa ti asi zdalo, ale nemala som na neho náladu.“
„A tá vizitka v tvojom pudingu?“ spýtal sa jej Tomáš, stále a stále dorážal.
„Asi to je jeho zmysel pre humor. Už prosím ťa prestaň, čo by som s ním mala mať, odkiaľ by som ho asi poznala? V živote som ho nevidela.“
„Ale...“
„Žiadne ale, Tomáš... Už som ti povedala, že ho nepoznám. Už to ďalej nebudem s tebou riešiť! Na čo si znechucovať poobedie vyšetrovaním ma?“ povedala mu. Tomáš ostal už ticho.
Bol večer, Karolína pred chvíľou odišla. Taro prišiel do kuchyne a motal sa tam.
„Hľadáš niečo?“ Spýtala sa ho.
„Pohár nejaký.“
„Sú za tebou.“ Povedala, postavila sa a šla vytiahnuť poháre.
„Si milá, ďakujem.“
„Prosím. Ja idem dole vyniesť smeti, hneď som tu.“ Povedala, zviazala vrece v koši a zobrala ho do ruky. Šla vyniesť smeti von do smetiaku. Keď sa vrátila, pootvorila dvere do bytu a počula: „Áno, áno, zajtra večer o desiatej môže ku mne doraziť tá milá posteľná spoločníčka Pette.“
Júlia neverila vlastným ušiam.
Zároveň by som vás chcela poprosiť aj o komentár, či sa vám príbeh páči.
Komentáre