Karolína spala až do jedenástej. Júlia varila len tak narýchlo, nechcelo sa jej stáť opäť v takom teple v kuchyni. Takže robila len jednoduché jedlo – palacinky. Karolína šla do kúpeľne, Taro medzitým prišiel do obývačky.
„Dobré ráno,“ povedal a ironicky doplnil, „Julka“. Júlii sa nezdal, nepadol jej do oka, no pozdrav mu opätovala.
„Skoro ráno.“ Opravil sa Taro. Júlia sa usmiala, nemala mu na to čo povedať.
„Dáš si?“ spýtala sa ho.
„Čo?“
„Palacinky.“
„To nemám rád, nemáš niečo iné?“ spýtal sa Taro.
Júlia šla do chladničky a cestou prevrátila očami. Otvorila chladničku a odpovedala mu, že nemá.
„Ale keď chceš, môžeš si objednať čínu alebo pizzu.“
„Súhlasím. Čínu.“ Povedal mierne rozkazovacím tónom. O chvíľu vyšla z kúpeľne aj Karolína, vrhla sa na Tara, prekotúľala sa cez opierku na gauči.
Petra tiež spala relatívne dlho, Tomáš jej priniesol znova raňajky do postele.
„Prečo ma takto rozmaznávaš?“ Spýtala sa ho.
„Si v mojom byte a tu ťa budem len rozmaznávať.“ Skonštatoval a nepustil ju k slovu.
„Tak dobre teda.“ Povedala a dala si do úst kúsok muffiny.
„Mohli by sme ísť niekam na obed, čo povieš?“ Navrhla Petra.
„Mohli. McDonald?“ Zasmial sa.
„Noooooo, to je fakt ideálne miesto pre obed. A hlavne kultúrne.“ Doplnila ho Petra.
„Ale nie, tak by sme mohli ísť na otvárací ceremoniál do tej novej reštaurácie. Dnes o tretej ju otvárajú a je tam zľava 50% pre každého dnes.“
„No to by sme mohli.“ Súhlasila Petra.
Čína práve dorazila, Júliu prezvonili.
„Taro, dole už stojí auto. Čínu priniesli, môžeš si ju ísť vyzdvihnúť.
„A to si má hosť ešte aj platiť obed u návštevy?“ spýtal sa jej. Júlia po ňom zazrela a šla ku dverám. Všimla si to Karolína, postavila sa a utekala si po peňaženku.
„Idem si do izby po peňaženku, idem to zobrať dole ja.“
Júlia buchla dverami a šla do výťahu. Dole vo vchode ju dobehla Karolína.
„Prepáč za Tara, on má taký svojský zmysel pre humor.“ Povedala Karolína, sama si nechcela pripustiť, že to myslel naozaj, ale v kútiku duše vedela pravdu, je zaslepená láskou.
„To je v poriadku, chápem.“ Odpovedala jej Júlia.
Petra sa obliekla tak decentnejšie, na otvorenie novej reštaurácie. Keď prišli na miesto, stálo tam pomerne veľa ľudí čakajúcich na otvorenie. Prišiel majiteľ reštaurácie a slávnostne prestrihol stužku, ktorá bola prevesená cez dvere.
„Vážené dámy a páni, chcem sa vám poďakovať za vašu návštevu mojej novej reštaurácie a dúfam, že vám bude chutiť a odporučíte ju svojim známym.“
Petra sa šla s Tomášom usadiť k skoro poslednému voľnému stolu. Pri vchode stála usmievajúca sa hosteska v mexickom oblečení so slameným klobúkom a fúzami.
Júlia s Karolínou dojedli palacinky.
„Konečne palacinky po takej dlhej dobe.“
„A prečo si tam nespravíš?“ spýtala sa jej Júlia.
„Nemám veľmi čas a navyše je mi pohodlnejšie ísť na obed, keďže som ubytovaná v hoteli.“
„Aha, tak to máš pravdu. Som rada, že ti chutili.“
„A navyše ja by som také dobré ako ty spraviť nevedela.“ Doplnila sa Karolína.
„Ale prosím ťa.“
Petra s Tomášom už dojedali.
„Výborne to je.“ Povedal Tomáš.
„Áno, to je. Budeme sem chodiť častejšie. Aj ponuka jedál je veľmi široká.“
Keď dojedli, Tomáš si odbehol na toaletu. K Petre si prisadol majiteľ reštaurácie.
„Aha, koho to tu máme.“ Povedal majiteľ akoby bol rád, že ju vidí. Petre sa rozbúšilo srdce a so strachom v očiach sa ho spýtala: „Ty čo po mne ešte chceš?“
„Máme spolu nevyriešené účty, ty moja gogo...“ ironicky doplnil...
Zároveň by som vás chcela poprosiť aj o komentár, či sa vám príbeh páči.
Komentáre