„Už sa viac nemôžeme stretávať. To, čo si urobila, je neodpustiteľné. Zbohom.“ Takto znela správa, ktorá Júlii prišla. Júlia sa zostala pozerať na tú správu vyvalenými očami, nechápala, čo sa deje. V hlave začala rozmýšľať, čo spravila, ale nič ju nenapadá, keďže v poslednej dobe sa s Tomášom stretávali len zriedkakedy.
Petra je hrdá na svoj čin, no ide cez mŕtvoly. V Júlii vidí konkurenciu a v žiadnom prípade nechce dopustiť, aby jej Júlia Tomáša prebrala. Tomáš sa vracia z kúpeľne.
„Bolo to krásne.“
„Áno, bolo.“ S úsmevom mu odpovedala Petra. Teraz rozmýšľala nad tým, ako definitívne rozdeliť priateľstvo Tomáša a Júlie.
Júlia si dala tabletku na spanie, pretože už bola z toho všetkého unavená, ale jej myšlienky jej nedovolili zaspať.
Nasledujúce ráno sa Petra zobudí o dvanástej sama v posteli. Prepadne ju mierny šok, že nie je pri nej Tomáš, ale to len preto, že sa práve zobudila. Pozrie sa na mobil a je prekvapená, lebo takto dlho ešte nespala.
„Nesú sa raňajkyyy.“ Počuje stále približujúci sa hlas. Tomáš vkročí do spálne a obidvaja sa na seba usmejú.
„Skôr obed.“ dodá Petra.
„Takéto raňajky budeš mávať každý jeden deň.“
„Hmmm,“ usmieva sa, „a čím som si to zaslúžila?“ spýta sa ho.
„Tým, že si.“ odpovedá jej, pričom si dajú s Petrou pusu.
„A kedy povieme ostatným, že spolu chodíme? Už by bolo na čase.“
Júlia sa pomaly začne preberať, v zapätí ju preberie smrad. Jej pes sa vyšpinil rovno v jej izbe. V duchu si povedala, že to má za to, že je hlúpa. No nenašla iné riešenie, vyspatá chcela byť ako tak a na chvíľu aj zabudnúť na Tomáša.
Petre zamrzol úsmev na tvári, keď si predstavila, že by sa o tom dozvedela aj Júlia.
„Ja si myslím, že je ešte skoro. Všeličo sa môže zmeniť.“ Zdvihla obočie a uťahovala si z Tomáša.
„Z mojej strany sa to nikdy nezmení. Konečne som našiel tú pravú lásku.“ povedal a priblížil sa k Petre, aby jej dal pusu. Petra mu dala ruku na ústa a jemne ho odstrčila a dala si do úst kúsok omelety. Tomáš zostal mierne v rozpakoch, nevedel, čo si o tom myslieť.
Júlia odpratala neporiadok po psovi, smrad je už skoro vyvetraný. Ide sa do kúpeľne osprchovať, dalo jej toto všetko po ráne zabrať. Ku podivu jej hlava už trošku vytriezvela z tých myšlienok, nevedela, či je to len tým zhonom ráno a nemá čas na to myslieť, alebo je tomu naozaj tak. Neriešila to, bola rada, že neprežíva také trápenie a sklamanie, ako predchádzajúci deň. Keď vyjde z kúpeľne, ide na chvíľu do svojej izby alebo pracovne, ťažko povedať, čo to je. Využila to, že sa cíti lepšie a aj napriek svojej hrdosti zobrala do ruky mobil a zavolala Tomášovi.
Petra sa poďakovala Tomášovi na raňajky a poslala ho do obchodu, ktorý je len pred Tomášovým panelákom, kúpiť nejaký nanuk, lebo je vonku extrémne teplo. Tomáš zabuchne dvere. Mobil si nechal na stole. Petra umýva riad, keď počuje zazvoniť mobil. Zastaví vodu, na rýchlo si utrie ruky a uteká ku stolu. Keď na displeji vidí Júliine meno, zruší hovor.
Komentáre