Júlia šla večer so svojou sestrou Karolínou na prechádzku so psom. Vyšli z vchodu a šli smerom do parku pod oknami paneláku.
„Chvalabohu tu nevisí ta stará fosília.“ pošepkala Karolína.
„To teda hej.“ odpovedala.
„Ešte sme neskončili.“ ozvalo sa. Obidve sa hneď pozreli hore. Stará Hanková bola na balkóne a fajčila. Karolína prevrátila očami a obe jej nič neodpovedali a šli ďalej.
„Vykopali ste vojnovú sekeru, tam to máte.“ povedala Hanková a zašla dovnútra.
„Ach bože, bude to ešte horšie, ako to bolo doteraz.“ hovorí bezradne Júlia.
„Ale prosím ťa, čo ti môže taká stará krava? Máš tu mňa, ak jej nestačilo, tak môžem aj celé vedro na ňu vyliať.“ povedala s úplnou vážnosťou.
„No ty nevieš čoho je ona schopná, už jeden pár, čo tu býval, radšej odišiel z tohto paneláku, predali byt a šli inde.“ povedala.
„Ale čo tu ona je, ja ju vycvičím. Ona nevie, čo je to prísť do konfliktu s Karolínou I. Veľkou.“ zasmiala sa.
„Ty si trúba, kedy už vyrastieš?“ odpovedala jej na to a mali dobrú náladu.
Petra prišla večer domov, Tomáš pozeral televízor.
„Čau láska.“ pozdravila ho.
„Ahooj.“ odzdravil Tomáš a postavil sa.
„Kde si bola celý deň?“ spýtal sa a dal jej pusu.
„S kamarátkami sme sa trochu zabudli v obchodnom centre.“ odpovedala, pritom premýšľala čo mu povie.
„Posledné dni sa už ani poriadne nevidíme. Stále len niekde beháš, raz je nejaká oslava, potom nákupy.“ sťažuje sa Tomáš.
„Láska, môžeme si to vynahradiť teraz.“ povedala a šla do kúpeľne a zobrala ho za ruku so sebou.
„Ja už som sa sprchoval.“ povedal.
„A čo? Ale nie so mnou.“ odpovedala mu.
Večer, keď už Tomáš spal, Petra sa postavila a šla si sadnúť na balkón. Bolo počuť rušné ulice mesta, aj keď oproti dňu to je už v pomernom pokoji. Zobrala mobil a zavolala Orefovi.
„Ahooj.“ zašepkala, lebo nechcela nahlas hovoriť.
„Prosím? Haló.“ hovoril Oref, lebo ju nepočul.
„Nemôžem nahlas hovoriť, som doma.“ povedala, tento krát už trochu hlasnejšie a tak sa prelínal šepot s tichým hlasom.
„Petruška, čo ty tak neskoro?“ odpovedal.
„Nič, nudím sa. Henten už spí a ja neviem čo robiť.“ sťažovala sa.
„Tak príď ku mne, skočíme niekam.“ navrhol pohotovo.
„Teraz??“ spýtala sa, lebo to nečakala.
„No teraz.“
„To bude divné, zas sa bude vypytovať, kam som šla.“ hovorí Petra, „no dobre. O chvíľu som u teba.“
dokončila.
„Platí. Pošlem ti tam taxík, o chvíľu je u teba.“ dopovedal Oref a zložil. Petra sa obliekla a šla von. Tomáš sa prebral, ale už počul len klopkanie lodičiek a buchot dverí a štrngotajúce kľúče pri zamykaní.
Júlia sa večer vracala s Karolínou a psom domov. Šli výťahom hore. Už na chodbe bolo počuť, ako hlasno hrá hudba. Vystúpili z výťahu a pred dverami do ich bytu stála Hanková a búchala na dvere.
„Čo búchate?“ spýtala sa nervóznym tónom Karolína.
„Je takmer polnoc a tu vyhráva hudba, nedá sa spať. Búcham tu už 10 minút. Máte šťastie, že ste prišli, chystala som sa volať políciu.“ hovorí Hanková.
„Dobre, môžete ísť pokojne dole, my to už doriešime. Dobrú noc.“ povedala Júlia Hankovej. Hanková šla do svojho bytu. Júlia otvorila byt a naozaj hudba hrala z ich bytu. Obe vošli dovnútra. Keď prišli do obývačky, naskytol sa im nemilý pohľad. Nejaká nahá baba tancovala na kuchynskom pulte a Taro bol bez trička.
Komentáre