Príbehy a život

„Počkaj!“ kričal na ňu Tomáš, no Júlia kráčala ďalej. Tomáš ku nej po chvíľke dobehol.

„Čo chceš?“ spýtala sa ho podráždene.

„Prečo sa so mnou nebavíš? Nedvíhaš telefóny? Čo sa stalo?“ pýta sa a popritom je vydýchaný.

„No to by si mal vedieť asi ty. Daj mi pokoj, lebo zavolám toho policajta, čo tam kráča.“ povedala mu a viac neriešila.

Petra sa postavila a ukázala hosteske rukou na kreslo, aby si sadla. Hosteska si dala dole umelé fúzy a posadila. Petra si zatiaľ sadla na veľký mäkký gauč, ktorý bol za pracovným stolom, čiže sedela za Orefom vzadu a smeje sa.

„Čo sa teda vlastne deje?“ spýtal sa nechápavo Oref.

„Táto suka sa nezdraví, je neslušná. Na čo tu zamestnávaš niekoho, kto neovláda základy slušnosti.“ hovorí Petra.

„No práve vy viete toho veľa o slušnosti.“  odpovedala hosteska.

„Pýtal sa ta niekto niečo?“ reaguje na to Petra.

„No ak je to pravda, tak tu nemáš čo robiť.“ skonštatoval rázne Oref.

„Ale ja som chcela pozdraviť, ale tá slečna bola rýchlejšia a hneď ma odstavila.“ snaží sa brániť hosteska.

„Tak je veľa dievčat, ktoré chcú peniaze. Také, ako ty, nechceme. Môžeš to tu pokojne nechať, aj ten kostým.“ hovorí a Petre už je do smiechu.

„Ale ja som v tomto kostýme rovno prišla do roboty.“ povedala zhrozene hosteska.

„To ma nezaujíma, touto chvíľou si tu skončila.“ povedal jej a čakal. Petra sa zatiaľ škerila a rehotala. Hosteska sa zhrozene pozerala na Orefa a zároveň videla aj v pozadí, ako sa Petrine vyškerené zuby.

„Čakám, lebo ten kostým z teba aj strhnem ja.“ povedal a teraz Petra už vybuchla.

„Ty sa nesmej.“ povedal, ale bolo jasné, že to myslí len zo srandy a obaja sa bavia. Hosteska si vyzliekla kostým a ostala len v spodnom prádle.

„Teraz čo?“ spýtala sa hosteska.

„No teraz už nič.“ odpovedá Petra a smeje sa na zahanbenej hosteske.

„Už len domov.“ povedal Oref. Hosteska šla v spodnom prádle otvoriť dvere a von z Orefovej kancelárie.

„Tadiaľ mi nepôjdeš. Čo si ľudia pomyslia, že sme nejaký podnik na nízkej úrovni? No zabudni, pôjdeš cez zadný východ.“ povedal, postavil sa, posmešne ju chytí za ruku, no ona si ju dá preč. Petra sa zatiaľ zabáva a čaká, kým sa vráti Oref, po chvíľke sa vráti.

„Tak ako?“ smeje sa Petra.

„Keby si ju videla.“ odpovedá jej.

„No to mi stačilo.“ povedala a obaja sa zasmiali.

„Sme síce ako desaťroční, ale toto stálo za to.“

„No tak to teda hej.“ odpovedal Oref, „čo budeš dnes robiť?“

„Netuším ešte. Nechce sa mi ísť ku Tomášovi.“ hovorí znudene.

„Hovorím ti ho. Pošli ho niekam preč a presťahuj sa. Kúpim ti apartmán, kde len chceš, vybavím ti aj kuchára a slúžku.“ prehovára ju.

„A prečo toto všetko chceš urobiť pre mňa?“ spýtala sa ho.

„No pretože si moja najobľúbenejšia frajerka.“ odpovedal jej. Petra sa na neho zostala pozerať.

„Prosím? Ty ich máš viac?“ spýtala sa ho a on vybuchol smiechom.

„Neboj sa. Nie si moja prvá ale momentálne si jediná. Zajtra ti poviem, či ešte stále.“ hovorí stále zo srandy a Petra pozerá na neho naštvaným ale aj pobaveným pohľadom.

„Ale toto sa nedá nazvať pravým vzťahom.“ hovorí Oref.

„Je to také spojenie príjemného a užitočného.“ odpovedala Petra a Oref prikyvuje. Je to totiž vzťah, od ktorého obaja nič nečakajú.

„My si rozumieme hlavne v posteli že?“ hovorí Oref a Petra sa zasmiala a prikývla.

„A ja si rozumiem aj s peniazmi.“ odpovedala Petra a baví sa.

„Ty si nejaká vysmiata dnes.“ konštatuje Oref.

„A bodaj by som nebola, uvedomila som si, že toto je môj život.“ hovorí Petra.

„Takúto ťa milujem.“ odpovedal jej.

„Tak teda platí tá dohoda s Tomášom, hej?“ spýtala sa ho.