Nasledujúce ráno sa Petra zobudila v Orefovom náručí. Išla vstať, aby sa obliekla. Prebral sa aj Oref.
„Bolo to nutné?“ spýtala sa ho, ale myslela to len obrazne.
„Ty si to chcela. Sama si mi to ponúkla.“ Odpovedal jej. Petra sa zasmiala, Oref miloval jej úsmev.
„Chcela. Konečne som si užila po dlhej dobe.“
„Ale, ale. Čo tvoj Tomáško nie je dobrý v takýchto oblastiach?“ spýtal sa jej a obidvaja sa popritom smiali.
„Dobrý je slabé slovo. Priam najhorší je. Ale tak, mám všetko pri ňom na čo si pomyslím. Zo svojho som za nášho vzťahu nevytiahla ani korunu pre neho.“ Povedala mu.
„A pri mne si nemala všetko, na čo si si pomyslela?“
„Mala.“ odpovedala mu istým tónom.
„A prečo si potom odo mňa odišla? Tvoja práca ťa bavila, mala si len slušných chlapov. Všetko bolo na úrovni.“
„Neviem, chcela som začať nový život. Ale tento život je nudný, pred tým som si mohla dovoliť drahé dovolenky. A navyše pracovne som bola vo všetkých kútoch sveta.“
„Nechceš sa vrátiť do starých koľají?“ spýtal sa jej.
„Aj áno. Ale nemôžem mu to spraviť.“
„Komu?“
„Tomášovi. Nejde to len tak ľahko. Úplne som si ho omotala okolo prsta. Je zo mňa úplne na mäkko.“
„Ale ty si bola vždy bez citov a emócií. S ľuďmi si točila ako si chcela a keď si im ublížila, nič si si z toho nerobila. Tak čo tak zrazu teraz?“
„Neviem. Hovorím ti, že som sa asi trochu zmenila. Ale nebaví ma takýto život, pri tebe som aspoň zažila srandu a pravú zábavu. Musím povedať, že sa mi ľúbilo byť po tvojom boku, len si musel prísť práve v tejto chvíli, keď to nebolo veľmi vhodné.“ Povedala Petra popritom ako sa obliekala.
„To je pre nás typické. Treba využiť slabé chvíľky.“ Povedal a Petra sa zasmiala.
„Tak ako teda, vraciaš sa ku mne? Budeš mať luxusný apartmán a nie tú dieru, kde bývaš.“
„Ale náhodou to nie je diera, je to moderný byt.“
„Ale nie je luxusný. Nemáš slúžku, nemáš raňajky, obedy, všetko v najlepšej kvalite. Pri tom trkvasovi si ani nevychutnáš nič, a to doslova.“
„Máš pravdu. Ale musíš mi dať čas. Nemôžem od neho len tak odísť.“
„A prečo nie?“ Položil jej protiotázku.
„Už som ti to vysvetľovala. Musím počkať do najbližšej príležitosti.“ Odpovedala mu Petra.
„A čo s tým, čo si včera po mne chcela?“
„To platí.“ Odpovedala Petra.
„Dobre. Vypadni.“ Povedal, myslel to ironicky a obidvaja sa zasmiali. Petra sa tvárila, že sa zľakla a rýchlo utekala ku dverám. Obidvaja sa na tom smiali, Oref pokrútil hlavou. Petru mal odjakživa rád, lebo bola za každú srandu a rada robila ľuďom zle.
U Júlii ráno zazvonila stará Hanková. Zvonila asi desať sekúnd. Júlia vstala z postele a šla ku vchodovým dverám pozrieť sa do kukátka, kto to vyzváňa. O chvíľu prišla za ňou aj Karolína.
„Kto to tu zvoní jak debil takto skoro?“ Spýtala sa Karolína.
„Hanková.“ Pošepkala jej.
„Počkaj.“ Povedala Karolína a utekala do kuchyne. Do litrovej šálky napustila ľadovú vodu. Pricupitala k Júlii.
„Nejdeš dúfam urobiť to, čo si myslím, že?“ spýtala sa jej Júlia.
„Presne to, čo si myslíš, sestrička.“
Stará Hnaková ešte raz zazvonila, Karolína otvorila dvere.
„Čo zvoníš, stará?“ Spýtala sa jej Karolína a obliala ju. Hanková zvreskla na celú chodbu, tak, že sa to ozvalo po celom paneláku. Karolína zatiaľ zavrela dvere.
„Ty si sprostá. Teraz si to zliznem ja.“ Povedala jej.
„Ale čo sa bojíš. Keď bude zas robiť problémy, zavolaj svoju sestru a tá to s ňou vyrieši ľavou zadnou.“ Odpovedala jej Karolína. Petra si sadla na zem a smiala sa.
Petra prišla domov celá veselá. Tomáš práve jedol raňajky, ktoré spravil. Otvorila dvere a Tomáš pribehol ku nej.
„Ty si kde bola celú noc?“
Komentáre