„Nešla by si dnes večer do kina? Dávajú...“
„Nie!“ zložila. Júlia hodila mobil na posteľ a šla si sadnúť pred televízor. Zapla si hudobný kanál, pretože nemala bunky na rozmýšľanie nad nejakým filmom. Hlavou sa jej preháňajú myšlienky o chalanovi, z ktorého je úplne na mäkko aj keď si uvedomuje, že ho mať nebude, pretože niektorá bola pred ňou tá šťastnejšia. Júlia je nahnevaná na celý svet, predovšetkým na seba, že sa na to nevykašle. Je to jej veľmi dobrý kamarát a keďže ho ľúbi, je to pre ňu ešte ťažšie. Nakoniec predsa len zoberie do ruky telefón a zavolá svojej najlepšej kamarátke.
„Ahoj Juli, tak čo? Rozmyslela si si to?“
„Áno, ale na kino nemám náladu. Radšej si poďme niekde sadnúť. Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať.“
Petra zostala zaskočená, mierne sa bála, že to bude niečo o nej: „Tak večer o deviatej v čajovni?“
„Fajn, budem tam,“ Júlia zložila.
Petra nevedela, čo si má o tom myslieť, vedela, že niečo nie je v poriadku. Uvažovala, o čom sa s ňou chce asi Júlia rozprávať. Petra mala dnes v pláne ísť sa odreagovať, mala pomerne ťažký deň a Júlia jej tie plány zmenila. Nemohla to však odmietnuť, lebo jej na Júlii záleží. Poobedie nejako prešlo, aj podvečer. Júlia sa pomaly začala chystať, od rána sa u nej nič nezmenilo. Obula sa, zobrala si tenkú mikinu, ktorú aj tak nepotrebovala, lebo vonku bolo nenormálne teplo. Petra ju už čakala pred čajovňou, tiež jej v hlave vŕtalo a radšej sa už pripravovala na to, že ich kamarátstvo končí. Márne lovila v pamäti na nejakú udalosť, ktorá by to mohla spôsobiť, prichádzali jej na rozum bezvýznamné hádky, ktoré ale už vyriešili. Je citlivejšia a všade vidí problém v sebe. Júlia dorazila. Petra sa usmiala len tak, aby sa nepovedalo a pozdravila ju. Usadili sa, objednali si čaj.
„Stalo sa niečo? Pôsobíš dosť tragicky.“ spýtala sa Petra.
„Stalo...“ odpovedala jej a ostala ticho sedieť, rozmýšľala, či jej naozaj o tom chce povedať. Petra jej mimikou dávala najavo, nech pokračuje.
„Tomáš... Stále na neho myslím, viem, že má frajerku,“ Petra mlčí, „ale netuším ktorá to je. Nemôžem v noci spávať a dnes to nejako na mňa doľahlo.“
„Tomáš je tvoj najlepší kamarát, nie? Možno by ste si to vzťahom len pokazili.“
„Ja viem, ale rozkáž srdcu. Neviem, či mu to mám povedať, alebo nie. Ale dusiť to v sebe nebudem. Stretnem sa s ním zajtra a poviem mu to. Risknem to.“ Peťa sa ju snažila presviedčať, že to nie je dobrý nápad a radšej nech to nerobí. Po hodine odišli domov. Júlia necítila žiadnu úľavu, ako si myslela, že jej to pomôže. Petru doma čaká Tomáš s romantickou večerou, na ktorú už Petra nemá chuť...
Komentáre