Príbehy a život

„Už som ti povedal, že mám manželku.“ hovorí jej, no Cucu na neho stále nalieha a lepí sa k nemu čoraz bližšie a bližšie.

„A to vadí?“ spýtala sa ho zvádzajúcim tónom. Postavil sa a ukázal jej hlavou, aby šla za ním. Cestou Marte, ktorá je teraz v sklade, vyložil na pult papierovku.

„Tak poď.“ Povedal jej, keď už boli vonku. Cucu ho chytila za ruku, ale on jej ju dal preč.

Števo si urobil s Lenkou skvelý výlet poza školu.

„Je to celkom adrenalín, nie?“ spýtala sa ho Lenka.

„Veru je.“ Odpovedal jej s chvením v žalúdku.

„Zajtra môžeme zopakovať.“ Doplnila.

„Radšej asi nie. Môžeme v piatok, predĺžime si víkend.“ hovorí jej Števo.

„Keď mne sa tam tak nechce chodiť.“ Odpovedala zúfalo.

„Veď s ňou nemáš problém, máš jednotky, učíš sa perfektne a si veľmi inteligentná.“ Povedal jej opäť s motýľmi v bruchu.

„Ďakujem.“ Usmiala sa.

„Autobus mi už ide.“ Hovoril otočený, keď sa pozeral na cestu, odkiaľ prichádzal autobus.

„Tak zajtra sa vidíme v škole.“ Povedal jej, keď sa otočil. Obidvaja si vymenili úsmevy. Autobus prišiel ku zastávke a otvoril dvere.

„Ahoj.“ Rozlúčila sa s ním a Števo ju odzdravil. Keď vošiel dnu, dvere sa za ním zatvorili a sadol si ku oknu a naposledy si s Lenkou zakývali. Autobus sa pohol a Števo rozmýšľal nad dnešným dňom.

„Tak toto je moje kráľovstvo.“ Povedala Cucu svojmu novému chlapovi, keď odomkla dvere do svojho domu.

„Máš to tu pekné. Také...“ Povedal a ani nestihol, lebo Cucu ho začala ťahať do kuchyne, kde mu naliala za pohárik Fernetu. Pomaly mu začala vyzliekať sako.

„Klientov si vyberám. Iba tých, ktorí sa mi páčia.“ Oznámila mu.

„Tak na zdravie.“ Povedal.

„Vieš o tom, že oblek ti pristane?“ Zalichotila mu. Muž sa usmial na ňu.

„Dnes som mal pracovné stretnutie s kolegom.“ Povedal len tak.

„A prečo práve v krčme?“ Spýtala sa ho s údivom.

„Lebo je odtiaľto. Otvára tu novú krčmu, tak sme boli trošku pozrieť konkurenciu.“ Hovorí jej už po druhom poháriku.

„Pooooď.“ Pošepkala mu. Zobrala ho do spálne. Spálňa bola vymaľovaná na červeno, bola spojená s kúpeľňou. V spálni bola manželská posteľ s bordovou plachtou a vankúše v tvare srdiečka rovnakej farby. Cucu ho začala vyzliekať.

Keď sa Marta vrátila aj s kolegom Cucuinho úlovku zo skladu, jeho kolega sa pozeral po krčme.

„Máte to tu pekné. Ale vyzerá to dosť staro. Neuvažovali ste niekedy, že by ste to už mohli aj zatvoriť? Bolo by na čase.“ Spýtal sa Marty.

„Ani náhodou, prečo dávate také otázky?“ Spýtala ho.

„To bo len taký vtip. Moje meno je Igor.“ Povedal a načiahol k nej ruku. Marta mu podala ruku.

„Teší ma.“ Povedal, „ako pozerám, môj kolega zmizol, asi šiel zatiaľ na WC.“ 

„Možno.“ Povedala Marta. Keď prišiel nejaký chlap ku pultu vypýtať si pivo, medzi rečou sa prihovoril Igorovi. Dal mu ruku na plece a povedal mu: „Ten, čo s tebou prišiel, pred chvíľou odišiel s tou... No tou...“

„Kým?“ spýtal sa ho Igor nechápavo.

„Prostitútkou.“ Pošepkal Igorovi a Marta spozornela.

„Ach ježiši kriste.“ Povedal Igor.

Keď prišiel Števo domov, hneď si zapol počítač a začal pracovať na projekte, ktorý má odovzdať do stredy, čo je predposledný deň pred prázdninami. Vo štvrtok už majú skrátené vyučovanie a predvianočný program. Témou jeho projektu je rodina. O tejto téme je momentálne pre neho veľmi ťažké hovoriť, ale nemohol si vybrať.

Padla dvadsiata hodina večer. Cucu ležala aj s tým chlapom na posteli. Obidvaja boli nahí.

„Páčilo sa mi to, bol si dobrý. A to ja nehovorím často, mal by si si to vážiť.“ Povedala a zasmiala sa, no on sa len pousmial.

„Týmto som svojej manželke ublížil.“

„Ale no, vieš koľko som už ja mala ženatých chlapov? Je to adrenalín, podviesť manželku, ja si myslím, že to je vo vnútri každého chlapa, ale záleží len na jeho vôli.“

„Veď práve. A ja som podľahol a teraz som si uvedomil, čo som spravil.“

„O čom nevie, to sa vlastne ani nestalo, no nie?“ Povedala mu stále s úsmevom.

„Tebe je do smiechu, lebo tebe o nič nejde.“ Odpovedal jej.

„Akože mi o nič nejde. Respektíve išlo mi o sex s tebou. Hneď, keď som ťa uvidela, povedala som si, že skončíme tu.“

„Neviem, ako som ti mohol podľahnúť.“ Zamyslel sa nahlas.

„Teraz ti poviem jedno tajomstvo. Mne ešte neodolal nikto.“ Povedala mu. Zazvonil zvuk prichádzajúcej SMS. Sako ležalo na zemi a mobil bol v ňom. Postavil sa a šiel pred posteľ zodvihnúť ho zo zeme. Pozrel sa, čo bolo obsahom SMS, ešte pred tým však videl odosielateľa, bola ním jeho manželka. SMS znela: „Ahoj, miláčik. Kde si toľko? Doma ťa čakáme. Tešia sa na teba tvoje dve baby.“ Keď si to prečítal, chytil sa za hlavu a takmer s plačom povedal: „Ja som ale idiot.“

Marta konečne po celom dni zabuchla dvere do krčmy a so stiahnutým žalúdkom očakáva Jozefa. Namočila handru a šla poutierať stoly a v duchu si zanadávať, akí sú tí chlapi prasatá. Keď doutierala všetky stoly, začala vykladať stoličky aby mohla poutierať podlahu.

„Tak aký bol deň?“ spýtal sa Števo, keď zišiel dole. Marta sa mierne zľakla, lebo bolo ticho a nepočula ho, myšlienky mala niekde úplne inde.

„Taký, ako každý. Rušný, predvianočný a hlavne náročný. Ale čo ja sa budem sťažovať. Ty sa pochváľ. Ako bolo v škole?“ spýtala sa ho nevediac, že v nej ani nebol. Števo mierne zneistel a nakoniec jej odpovedal,  že fajn.

„Ešte štyri dni.“ Odpočítava nahlas Marta, „to nejako vydržím. A rozhodla som sa, že krčmu neotvorím. Budeme aspoň celý deň spolu, keď už sa ostatné dni veľmi nevidíme.“ Povedala mu a Števo sa potešil.

„Musím pracovať na tom projekte, prišiel som sa ťa len spýtať, ako si sa mala, a tak.“

„Jasné, choď,“ posielala ho Marta, „čo ma tu máš čo počúvať.“ Usmiala sa na neho. Keď šiel Števo hore, niekto zabúchal na dvere. Marta už psychicky pripravená otvorí na retiazke. Stála tam našťastie Cucu.

„Ach, to si ty,“ vydýchla si a otvorila jej dvere, „poď ďalej.“

„Prečo? Čakala si niekoho? Nejakého...“ začala naznačovať Cucu, „nápadníka?“

„No...“ Odpovedala jej len tak Marta.

„Tak čo? Páčil sa ti môj dnešný úlovok?“ spýtala sa Marty.

„Dobre. Len čo som sa vrátila zo skladu s tým, čo mi pomohol, už si tu nebola.“ Odpovedala jej Marta a Cucu sa smiala.

„To bol jeho kolega. A ten môj mal dokonca ženu a dcéru.“

„To nemyslíš vážne, Cucu.“ pohoršovala sa Marta. Cucu prikývla.

„Ale jeho manželke závidím. V posteli bol dobrý.“

„Keby som bola toto vedela, tak ti v tom nepomáham.“ Hovorí jej Marta.

„Ale veď keby ho to tak nelákalo, tak by so mnou nešiel, nie? Má občiansky, rozhoduje sa sám za seba.“ Ohradila sa Cucu.

„Vôbec sa mi to nepáči. Čo keď sa to teraz jeho manželka dozvie a pokazí si tak vzťah?“

„Ale prosím ťa, od koho by to tak asi vedela? Ja určite za ňou nepôjdem a nemám dôvod. Ja len dúfam, že on ma ešte navštívi.“ Povedala Cucu.

„Môžeš zabudnúť, že ti už s niečím takýmto pomôžem.“ Uzavrela to Marta.

„Marta, ty môžeš byť len rada, že som sa s ním vyspala.“

„Ako to myslíš?“ Spýtala sa Marta.

„Mám pre teba informáciu.“