Príbehy a život

„Hm... Lásku.“ Horko-ťažko zo seba dostal toto slovo. Lenka zrazu nevedela, čo má na to odpovedať, preto sa ostala len ticho pozerať.

„Vieš... Je to zložité. Momentálne sa necítim na vzťah.“ Povedala mu, Števo len prikyvoval. Opäť nastalo ticho a po chvíľke ticha sa Lenka postavila.

„Prepáč.“ Povedala mu a odišla z čajovne.

Ubehlo pár dní a Števo radšej Lenke ani nevolal. Ona sa mu takisto neozývala. Je skoré ráno, veľmi chladné. Na stromoch a rôznych trávach bola srieň, všetko bolo do bodky biele a krásne. Je presne týždeň po Štedrom dni. Je Silvester. Marta objednala z mesta grilované prasa a organizuje menšiu párty. Števo dnes nemá žiadny program a tak pomáha Marte s prípravami. Vonku zatrúbilo auto.

„To bude prasa... Teda... prinesené.“ Opravil sa Števo, obul sa a na rýchlo si prehodil bundu a utekal von. A bol to naozaj kuriér.

„Dobré ráno,“ Pozdravil Števa, „priniesli sme to grilované prasa.“ Povedal a dal mu podpísať papier.

„Vďaka.“ Povedal. Prasa bolo kompletne obalené v alobale a následne fóliou. Kuriér mu ho pomohol doniesť domov.

„Dovi.“ Pozdravil ho Števo.

„Majte sa a šťastný nový rok.“ Odzdravil kuriér a odišiel.

„Som zvedavý, čo to bude dnes za večierok. Toto sa v živote u nás neorganizovalo.“ Hovoril Števo svojej mame.

„Aj ja, rozhodla som sa tak. Už teraz mám plno, ale rozmýšľam, že by som niekde zohnala ďalšie stoly. A budem vyberať jednotný poplatok, v ktorom bude zarátané jedlo a pitie, nejaké chipsy a podobne. Zvyšok si už budú platiť. Takto by mal byť zisk skoro o polovicu väčší. Prídu sem aj ľudia z mesta.“

Prišiel večer, opätovne začalo snežiť po pár dňoch. Ľudia mali pocit, akoby sa Vianoce ešte raz vrátili. Marta o necelú hodinu otvára krčmu pre Silvestrovskú párty. Števo robí poslednú výzdobu, nastavuje na obrazovke odpočítavanie podľa presného času. Marta zatiaľ už prestrela obrusy, dáva pri každý stôl poháre a fľašu šampanského. Ďalej sa budú môcť zúčastnení orieškami alebo chipsami. Marta sa snažila nakúpiť čo najviac za čo najmenej peňazí a celkom dobre sa jej to aj podarilo.

„Televízor som už nastavil, prepojil som notebook s počítačom, takže sa budú hrať pesničky aj s klipmi a dole bude odpočítavanie času až do polnoci.“ Povedal Marte.

„To je super, ešte že ťa tu mám pre tieto technické veci, lebo ja som počítačové nemehlo. Ale aj keby som chcela, tak si nenájdem čas.“ Odpovedala a Števo sa pousmial.

„Ale ja tu nebudem na tomto večierku.“ Hovorí Števo.

„A prečo? Rátala som s tebou.“ Spýtala sa ho Marta.

„Nemám nejako na to náladu, budem hore v izbe u mňa.“ Odpovedal.

„No dobre, ako chceš, nebudem ťa prehovárať. Dnes príde aj Mária mi pomôcť trošku. Takže ona to tu ustráži a my si potom pôjdeme pripiť.“ Navrhla Marta a Števo súhlasil.

„O koľkej to vlastne dnes začína?“ spýtal sa mamy.

„O deviatej.“ Odpovedala Marta.

„Dobre.“ Usmial sa a šiel hore do izby.

Števo sedel v izbe a pozeral do počítača, no myšlienkami bol úplne niekde inde. Stále premýšľal nad Lenkou. V tom mu zazvonil mobil, prišla mu správa. V kútiku duše dúfal, že to bude od Lenky. Mobil mal na nabíjačke a šiel sa pozrieť. A naozaj to bola správa od Lenky. V nej sa mu ospravedlnila a zavolala ho von. Števo jej nakoniec zavolal a dohodli sa, že dnes večer sa stretnú. Vlastne o polhodinu. Výnimočne si zobral taxík a šiel za Lenkou do mesta. Marta ani netušila, že sa vyparil, lebo tá mala teraz iné starosti. Hudba hučala na plné gule, ľudia už boli pod vplyvom alkoholu a pomaly sa presúvali do strednej časti miestnosti, kde bolo vyhradené miesto pre tých, ktorí si chcú zatancovať.

„Ahoj.“ Pozdravila ho Lenka a bola veľmi rada, že Števa videla.“

„Ahoj.“ Odzdravil sa jej, na jednej strane bol šťastný, že ho zavolala von a na druhej strane smutný, že sa musí pozerať do očí dievčaťu, ktoré sa mu páči.

„Tak už sa na mňa nehneváš?“ spýtala sa ho Lenka.

„Nie, veď nemám dôvod. Nemal som radšej nič hovoriť.“ Povedal jej.

„Práveže je dobré, že si to povedal. Len vieš, musíš ma pochopiť, že po tej skúsenosti teraz nikoho...“ Nedopovedala, lebo ju hneď Števo prerušil.

„Skúsenosti? Akej?“ Začal sa hneď vypytovať.

„Ale... po poslednom vzťahu. Po takej skúsenosti.“ Vynašla sa, aby zatajila, čo sa stalo pred Vianocami.

„Naozaj si v poriadku? Nič sa nestalo? Lebo sa mi nezdá, že to hovoríš dvakrát presvedčivo.“ Stále doliehal.

„Áno, som. Tak čo?“ spýtala sa ho a usmievala sa na neho a Števo sa už začal pomaly červenať.

„Čo čo?“ spýtal sa jej a tiež sa usmieval.

„Kam teraz? Hádam nebudeme mrznúť vonku. To by bol program na Silvestra, mrznúť vonku.“ Hovorila.

„Na námestie?“ Navrhla Lenka.

„No netuším. Ty to tu poznáš lepšie ako ja.“ Odpovedal jej.

„Tak poď,“ chytila ho za ruku  a Števovi to padlo len vhod, „zavediem ťa tam, kde to poriadne žije.“ Povedala mu a šli do jedného baru na námestí.

U Marty sa to už pomaly začalo zvrhávať na niečo iné ako na Silvestrovskú párty, keďže väčšina z ľudí, čo si zarezervovali, boli mladí ľudia a skupinky. Ale našli sa tam aj starší. Keď šla Marta do skladu po nové fľašky šampanského, počula z toaliet vzdychy a keď šla naspäť zo skladu, vypla im svetlo. Párty sa pomaly začala vymykať z kontroly a Marta sa bála, že to neukontroluje, ale našťastie to nebude také zlé ako si myslí.

„Teba som už dobre dlho nevidela, sestrička.“ Hovorila Mária, keď prišla Marta zo skladu.

„No vidíš, čo s tým, keď žiješ v Rakúsku a si tú päť a pol krát do roka.

ŠTYRI! TRI! DVA! JEDEN! Keď sa doodpočítavalo, ozval sa v bare, v ktorom trávili večer Lenka so Števom štrngot pohárov a oslavné výkriky. Rýchlo si pripili a utekali von na námestie, kde už nad ich hlavami blikali a praskali svetlice ohňostrojov. Pomaly ich už začínali aj uši bolieť. Ako tak sledovali rachotajúce farebné svetlice, Lenka chytila Števa za ruku.

„Šťastný nový rok.“ Povedala mu.

„Aj tebe. Ten najšťastnejší. A nech ti vyjdú všetky plány s Amerikou.“ Odpovedal jej a bol šťastný, že je šťastná. Spontánne sa začali k sebe približovať...