Príbehy a život

Dnes nadišiel čas odprezentovať mojú ročníkovu prácu. Hneď ráno mi bolo povedané, že sa mám ísť pripraviť do telocvične, kde prezentovali dve triedy. Z každej traja, čiže dokopy šiesti. Stiahla som prezentáciu do počítača a čakala na smrť. Ustráchaná som si šla sadnúť do publika, ktoré tvorili dve triedy + traja členovia komisie. Ešte pred tým som si ráno vylosovala číslo určujúce poradie mojej smrti. Dostala som číslo 3. Našťastie bolo v telocvični len okolo 40 ľudí, ale aj tak to bolo pre mňa veľa. Do telocvične prichádza komisia, všetci postupne stíchnu. Odprezentuje prvý, odprezentuje druhá. Komisia vysloví moje meno, postavím sa a odchádzam na popravu. Moje asi 12-15 cm podpätky klopkajú, ich zvuk sa ozýva po celej telocvični. Prichádzam ku plátnu a dostávam prvé okno, pozriem sa do papiera a pokračujem. Celá sa trasiem, nohy sa mi podlamujú a necítim sa vo svojej koži. Na rade je druhé veľké okno, ostanem asi 3 sekundy rozmýšľať, čo povedať. Nakoniec úspešne prežijem prezentáciu mojej ročníkovej práce, na záver mi všetci tlieskajú a je mi oznámené, že ročníkovku som zvládla. Odchádzam späť do publika, s bolesťou hlavy s radosťou zabudnúť na to a užívať si ďalšie prezentácie ročníkových prác.